Koaličný apetít národniarov

Pokojnú koaličnú hladinu vládnych vôd rozčerila v posledných dňoch na prvý pohľad prekvapujúca rebélia národniarov, ktorí odmietli bezpodmienečne podporiť návrh na zvýšenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu.

12.06.2016 17:00
debata (1)

Ich vzdor proti jednému z fixných bodov programového vyhlásenia vlády zobral takmer osobne na koaličnú radu neprizvaný navrhovateľ – minister kultúry za Smer Marek Maďarič. Prvý signál vládnej zádrapky od SNS proti písomnému záväzku označil natvrdo za cestu do koaličných pekiel.

Hoci si „koaličný Lucifer", ale ani opozícia zatiaľ nemôžu mädliť ruky v očakávaní, že z tohto priloženia polienka začne v kotle hneď vrieť špiková kosť Smeru, dankovci dali na vedomie, kto bol a je jazýčkom na povolebných váhach moci. Až teraz sa verejnosť vlastne zoznamuje s tým, akú „daň z hnuteľného i nehnuteľného podielu“ na politickej moci si vyžiadala od Smeru SNS pri povolebných zásnubách, keď jednou z podmienok vstupu do tzv. vlády historického kompromisu bola Kaliňákova hlava.

To, že ak už SNS nedostala požadované kreslo ministra vnútra a nevytlačila z neho Roberta Kaliňáka, tak žiada hádam pre Smer, ale aj pre premiéra strategicky menšie, no nemenej bolestné personálne obete. Odchod šéfa SIS Jána Valka (dôverný osobný priateľ premiéra, pre ktorého sa pripravuje post šéfa budúceho energetického holdingu Slovenských elektrární a SPP) a stratu kresla jedného z viceprezidentov Policajného zboru SR Milana Lučanského. Nuž a prirodzene následnú akceptáciu nominantov SNS na nimi uvoľnené stoličky. Na čelo SIS cirkevného i spravodajského laika (? Opus Dei) Antona Šafárika a na Lučanského miesto doterajšieho riaditeľa odboru špecializovaných služieb Prezídia PZ SR Jaroslava Málika.

Keď už SNS nahryzla aj koncesionárske poplatky a rozkývala tým kreslo zaskočeného ministra Maďariča i generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku, nebolo to len pre čerenie hladiny stojatých koaličných vôd. Za nastolením „verejnej diskusie“ o výške či odklade koncesionárskych poplatkov najmenej o rok cítiť v mediálnom éteri aj splácanie dane za predvolebnú koalíciu SNS s TA3 a starostlivo tutlanú snahu národniarov o prienik do manažmentu verejnoprávnych médií výmenou Miku za Zuzanu Ťapákovú a prienik Michala Gučíka do rekonštruovaného manažmentu RTVS.

Ak si prekvapená verejnosť kladie otázku, odkiaľ sa zrazu zjavil taký trúfalý mocenský a personálny apetít národniarov na úkor hegemónneho Smeru, do úvahy bude musieť vziať viacero nových povolebných strategických faktorov. Smer tým, že míňa priveľa mocenskej energie na obranu svojho niekdajšieho korunného princa Kaliňáka, preklápa časť svojej voličskej priazne práve do tábora národniarov. Ich preferencie na rozdiel od stagnujúceho Smeru a Mosta-Híd a čoraz viac sa prepadajúcej Siete stúpajú a majú i potenciálnu prognózu rásť.

Keď navyše k tomu prirátame rýchly povolebný rozklad opozície (vypoklonkovanie troch neposlušných členov „rodiny Borisa Kollára“ z domu poslaneckého klubu), ktorá ešte pred štvrťrokom vo vidine moci skladala vládu, SNS sa začala považovať za kľúčový mocenský element, bez ktorého na Slovensku aj v prípade predčasných volieb nevznikne žiadna vláda. Toto „heliocentrické“ postavenie jazýčka na akýchkoľvek váhach politickej moci sa odráža vo zvýšenom mocenskom sebavedomí i personálnom apetíte SNS. Preto si trúfa – na rozdiel od bugárovcov a procházkovcov s cudne sklopenými očami pri sporných témach vládnej spoluzodpovednosti – testovať Smer zvýšenými „michelinskými“ nárokmi za koaličným stolom.

Dankovi národniari na rozdiel od slotovských štamgastov zo štvrtotriednych vývarovní z čias koalície Smeru, HZDS a SNS zmenili aj svoj stranícky outfit. Jazyk politickej luzy vymenili za Dankovu rázusovsko-černákovskú uhladenosť z čias Národno-demokratickej strany po ich exkomunikácii zo Slotovej SNS. Svoje nároky neoktrojujú, predkladajú ich diplomaticky taktne, zvyšovaním tlaku, ale nie bez ústupovej cesty.

Do ministerských kresiel predvídavo nenominovali svojich straníckych lídrov, ale odborníkov. Ak aj vyjdú nespokojní štrajkujúci učitelia na záver či začiatok školského roka do ulíc, nebudú sa musieť biť za odborného nominanta do krvi. V talóne budú mať náhradné personálne riešenie. Nemusí sa to napokon odraziť ani na poklese ich preferencií. Veď to bol iba odborný, nie stranícky nominant.

Dobre robia, že sa majú na pozore. Robert Fico napriek vážnej operácii nie je politicky ústupčivý amatér. Ak bude pociťovať, že sa zvýšený apetít národniarov mení na pažravosť a preferenčne ožije po voľbe nového lídra a preliatí časti voličského elektorátu Siete do KDH, do úvahy budú prichádzať aj iné varianty preskupenia vládnej moci. A to aj po predčasných voľbách.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #RTVS #koncesionárske poplatky