Ako dnes funguje impérium

14.06.2016 08:00

Začiatkom roka zomrela významná predstaviteľka tzv. politického marxizmu Ellen Meiksins Woodová. Vo svete zaujala svojou kritikou postmarxistického prístupu a odmietnutím upustiť od dôležitosti triedy ako politickej kategórie. V češtine jej najprv vyšla kniha Původ kapitalismu a predminulý rok aj Impérium kapitálu vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

Pre obe knihy je kľúčové autorkino chápanie kapitalizmu ako systému, v ktorom tak nemajetní výrobcovia, ako aj majitelia kapitálu závisia pri uspokojovaní svojich najzákladnejších potrieb od trhu. Kým v nekapitalis­tických spoločnostiach výrobcovia väčšinou vlastnia pôdu (alebo iné výrobné prostriedky) a nie sú vystavení pôsobeniu trhových síl, v kapitalizme ľudia disponujú len svojou prácou a podliehajú tak imperatívom konkurencie, hromadenia kapitálu, maximalizácie zisku a zvyšovania produktivity práce.

Zatiaľ čo vo feudalizme páni oberajú nevoľníkov pomocou násilia, v kapitalizme sa nemusia opierať o konkrétne donucovacie opatrenia. Túto prácu za nich vykoná trh. Bez výrobných prostriedkov sú ľudia nútení predávať svoju pracovnú silu na trhu práce, na ktorom si konkurujú s ďalšími zamestnancami. To má za následok nižšie mzdy a to zas zisky pre zamestnávateľov. Tak vo feudalizme, ako aj v kapitalizme dochádza k tomu, že pracujúcich páni oberajú o majetok, no kým vo feudalizme sa to deje priamo často vo forme naturálií, v kapitalizme majiteľ nemusí zamestnanca k ničomu nútiť. Právne ide o slobodné a rovnocenné osoby. Úlohu donucovacieho mechanizmu preberá trh, teda konkurencia medzi nemajetnými zamestnancami, ktorí nemajú inú možnosť, ako sa zamestnať.

Kapitalistické a nekapitalistické impériá

Takúto tzv. ekonomickú moc nachádza Woodová nielen vnútri štátov, ale aj vo vzťahoch medzi štátmi. To jej umožňuje odlíšiť dva základné typy imperializmu – kapitalistický a nekapitalistický. Čínsky, rímsky, arabský, dokonca aj holandský a do veľkej miery aj samotný britský imperializmus patria do druhej kategórie.

Napríklad v Indii síce prakticky vládla súkromná Východoindická spoločnosť, spoliehala sa však pritom na svoju monopolnú pozíciu, pokročilú námornú techniku a vojenskú silu, pomocou ktorej dosahovala výhodné obchodné dohody. Išlo pritom o obchod, ale nie o ekonomickú formu moci, aká funguje v kapitalizme prostredníctvom konkurencie.

Ako kapitalistické identifikuje Woodová tri impériá – britskú kolonizáciu Írska a budúcich Spojených štátov a súčasný americký celosvetový imperializmus. Práve ten v plnej sile rozvinul využívanie trhu a ekonomickej formy moci na dosahovanie nadvlády. Štáty sú oficiálne suverénne a právne rovnocenné, napriek tomu stále dochádza k presunu bohatstva od slabších k silnejším. Okrem nerovného obchodu je častým nástrojom úver. Ten umožňuje nátlak na liberalizáciu domácich trhov a rozšírenie kapitalizmu do tých najodľahlejších končín Afriky a Ázie.

Cieľom Woodovej nebolo iba vysvetliť podstatu súčasného imperializmu. Zároveň sa zapojila aj do debaty o dôležitosti štátu. Vymedzuje sa voči teoretikom globalizácie, podľa ktorých je štát na ústupe a svet ovláda nadnárodný kapitál. Tvrdí, že dnes viac ako kedykoľvek predtým je fungovanie globálneho kapitalizmu závislé od existencie stabilného systému množstva lokálnych štátov. Kapitalizmus efektívne pracuje, keď systému dominuje jeden štát, ktorý zaisťuje disciplinované prokapitalistické správanie sa miestnych vlád, štáty však naďalej garantujú vlastnícke práva, stabilitu a sociálny poriadok. Ten kapitalizmus potrebuje pre svoj každodenný chod.

Impérium Busha a Obamu

Kniha vydaná pôvodne v roku 2003 bola zároveň reakciou na vojnu v Iraku a Bushovu doktrínu. Odmieta vidieť inváziu ako neekonomickú snahu o koloniálnu nadvládu typickú pre tradičný imperializmus. V novom imperializme je vojenská moc naďalej prítomná, ale neslúži iba konkrétnym cieľom. Jej kľúčovou funkciou je udržiavanie celkovej nadvlády zaisťujúce fungovanie kapitalizmu. Prostredníctvom intervencií Spojené štáty zastrašujú vlády v krajinách, kde intervenujú a prezentujú svetu svoju vojenskú silu.

V rozhovore z roku 2011 poukazuje na umiernenejší prístup Baracka Obamu a jeho sebaobmedzenie prostredníctvom konceptu spravodlivej vojny. Zároveň však kritizuje flexibilitu tohto prístupu, ktorý umožňuje nekonečnú vojnu nevyhnutnú na fungovanie impéria Spojených štátov v jeho terajšej kapitalistickej for­me.

V časopise Historický materializmus o knihe diskutovali marxisti ako David Harvey alebo William Robinson. Kritizovali Woodovej pohľad na globalizáciu a nadnárodný kapitál, ktorý mení povahu štátu smerom k novému nastaveniu vzťahov s kapitálom.

Kým diskusia medzi marxistami pokračuje, na Slovensku naďalej čakáme, kým sa pojmy ako impérium či imperializmus stanú akceptovanými súčasťami verejných debát o medzinárodnej politike. Vydanie knihy od Ellen Woodovej by k takej akceptácii mohlo prispieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#politický marxizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box čierna kocka "L" červené ruže

Flower box čierna kocka "L" červené ruže

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk