Keď parlament nie je bosom

20.06.2016 07:00

Parlament je bosom, povedala ministerka pre malé podniky britskej konzervatívnej vlády Anna Soubryová na Twiteri. Dohovárala sirovi Philipovi, že by sa mal dostaviť na rokovanie výboru Dolnej snemovne britského parlamentu a neklásť si podmienku, že z výboru, ktorý ho má vypočúvať, musí najprv odstúpiť jeho šéf Frank Field. Ten bol údajne proti sirovi Philipovi zaujatý a využíval na zničenie jeho dobrej reputácie i médiá.

Philip Green, známy ako sir Philip, je jedným z najvýznamnejších britských podnikateľov a majiteľom siete maloobchodov pod spoločným názvom Arcadia Group s čistou hodnotou 6,2 miliardy libier. V roku 2015 predal svoju maloobchodnú sieť BHS, stojacu pred bankrotom, za jednu libru spoločnosti Retail Acquisitions.

V týchto dňoch sa BHS, ktorej sieť zahrnuje 164 obchodov v Spojenom kráľovstve, zamestnáva 11-tisíc ľudí a dlhuje 20-tisíc súčasným a bývalým zamestnancom na dôchodkoch približne 600 miliónov libier, dostala do nútenej správy. Sir Philip mal parlamentnému výboru odpovedať na otázku, či pred predajom BHS vlani nevybral zo spoločnosti 600 miliónov, ktoré dnes chýbajú v penzijnom fonde, inými slovami, či spoločnosť pred predajom nevytuneloval.

Sir Philip nie je jediný, kto sa bude musieť pred parlamentnými výbormi zodpovedať. Grilovaniu vo výbore pre obchod, inovácie a kvalifikáciu sa nevyhne ani investičná banka Goldman Sachs, ktorá sirovi Philipovi pri predaji siete BHS radila. Sira Philipa si okrem toho podá i výbor pre prácu a penzie.

Dolná snemovňa Veľkej Británie, kolísky kapitalizmu, podrobuje vypočúvaniu korporácie a finančné inštitúcie, kedykoľvek to uzná za potrebné. Výbor pre rozpočet „vypočúval“ napríklad banku RBS za to, že údajne cieľavedome topila malé a stredné firmy, aby na nich zarobila.

Prax grilovania pred volenými zástupcami ľudu nie je známa len v Spojenom kráľovstve. Pred vyše mesiacom pred výborom pre financie Dolnej snemovne kanadského parlamentu sa zodpovedala audítorská firma KPMG z vytvorenia schémy, ktorá umožňovala daňové úniky do známeho daňového raja Isle of Man.

Tieto a podobné príklady nasvedčujú, že parlamentný „hearing“ i súkromných firiem je v štátoch s rozvinutým demokratickým systémom bežný a že by to nemalo byť inak ani na Slovensku. Zatiaľ však takáto prax u nás nie je bežná a dokonca pokus rozbehnúť ju vzbudzuje u niektorých prekvapenie, iní ju kategoricky odmietajú.

Slovenská vláda 26. marca 2013 uzavrela so spoločnosťou U. S. Steel Corporation Memorandum o porozumení (MoP). V časti Energetika sa zaviazala, že dcérskej spoločnosti v Košiciach poskytne zvýhodnenia v rozsahu, ktorý môže dosiahnuť až 14,782 milióna eur ročne počas pätnástich rokov.

V memorande sa doslova uvádzalo, že vláda SR „využije všetky dostupné právne prostriedky, aby zabezpečila dosiahnutie predpokladanej úrovne ročnej podpory uvedenej v tomto MoP počas celého obdobia 15 rokov za podmienky splnenia kritérií stanovených v zodpovedajúcej legislatíve.“

U. S. Steel Corporation v memorande prijala tiež isté záväzky. Okrem iného sa v časti Zamestnanosť zaviazala zdržať sa hromadného prepúšťania podľa príslušného paragrafu Zákonníka práce. Aj keby k opakujúcemu sa mesačnému prepúšťaniu 29 zamestnancov z košických oceliarní počnúc prvým aprílom nedochádzalo, slovenský parlament by sa mohol a mal zaujímať o to, ako sa MoP medzi vládou SR a U. S. Steel Corporation plní.

Ak sa výbor pre hospodárske záležitosti pozastavil nad obchádzaním pravidla o hromadnom prepúšťaní (za hromadné prepúšťanie sa považuje počet 30 a viac vyhodených zamestnancov) a rozhodol sa U. S. Steel Košice pozvať na pôdu Národnej rady SR, je to v úplnom poriadku. Nezáleží totiž na tom, či memorandum ukladá U. S. Steel Corporation povinnosť trikrát ročne rokovať so zástupcami vlády.

Slovenská republika je parlamentná demokracia a v normálne fungujúcej parlamentnej demokracii by sme čakali, že vedenie dcérskej spoločnosti sa za pozvanie poďakuje a dohodne si čas hearingu. To sa nestalo. Pozvanie vrcholový manažment odmietol a  parlamentnému výboru odkázal, že „členov výboru radi privítajú priamo vo fabrike, ak nájdu termín, na ktorom sa dohodnú“.

Zamietavý postoj vedenia k pozvaniu výboru NR SR vrhá zlé svetlo na spoločnosť, ktorej investícia do bývalých Východoslovenských železiarní resp. do tzv. Steel core (oceľového jadra) pomohla vyhnúť sa bankrotu predlžených VSŽ.

Výbor NR SR si chcel overiť i pravdivosť medializovaných informácií o možnom predaji tejto dcérskej spoločnosti U. S. Steel Corporation do rúk českej firmy Moravia Steel alebo čínskej korporácie He Steel. Nepochybne by dostal na túto otázku vyhýbavú alebo zamietavú odpoveď, ale to dopredu povedať nevieme. Isté je, že Memorandum o porozumení vzniklo i preto, že americká spoločnosť už raz o odchode z Košíc uvažovala.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#U.S. Steel
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku