V hlavnom meste Slovenska dispečeri nedvíhajú alebo žiaden voľný taxík nemajú. Pri staniciach a frekventovaných podnikoch stoja desiatky taxíkov, čakajúc na zámožného cudzinca, ktorý im jazdu štvornásobne preplatí. Taxikári postávajú a do vysielačky monotónne opakujú „obsadený“. Klienti hromžia a bezvýsledne vyvolávajú ďalšie a ďalšie čísla.
Istú mieru úľavy priniesli až mobilné aplikácie, ktoré urobili z objednávania taxi takú banálnu a jednoduchú činnosť, ako je všade na svete. Aplikácie tiež urobili cestovanie príjemnejším, pretože zmenili štruktúru motivácií pre taxikárov. Reputácia jednotlivých vodičov, ktorú aplikácie starostlivo sledujú, sa stala dôležitejším determinantom zárobku, ako široké lakte a schopnosť obsadiť lukratívne lokality.
Až potiaľ technológie pomáhajú riešiť jeden z problémov hlavného mesta. Má to však háčik. Nie všetky mobilné aplikácie ostávajú pri spájaní taxikárov a zákazníkov. Od augusta v Bratislave pôsobí globálna korporácia Uber, ktorej obchodný model spočíva v redefinícii taxikárčenia. Kým bežne musí pre výkon svojho povolania taxikár mať príslušnú licenciou, partnerom – ako Uber nazýva svojich vodičov – sa môže stať v podstate každý. Stačí vlastniť auto, ktoré spĺňa minimálne štandardy a mať v poriadku doklady. Navyše podľa reportáže publikovanej pred časom v tomto denníku sú požiadavky uplatňované na kvalitu automobilu dosť liberálne.
K legislatíve má Uber svojský postoj. Aj keď sa nijako zvlášť netají snahou o otvorenie taxikárskeho povolania, oficiálne rešpektuje zákonný stav. Podľa slov prevádzkového riaditeľa spoločnosť v súčasnosti „veľmi usilovne“ pracuje na tom, aby „partneri“ spĺňali zákonné požiadavky. V praxi však podľa všetkého umožňuje ďalej pracovať aj vodičom bez licencie. K takémuto konaniu ich motivuje zrejme nutnosť rýchleho vybudovania siete vodičov. V opačnom prípade by hrozilo, že klienti budú musieť na odvoz dlho čakať alebo sa vôbec neodvezú. Akékoľvek právne opletačky sú oproti takému scenáru iba drobnou nepríjemnosťou.
Hlavný dôvod nerešpektovania zákonných obmedzení je však zrejme politický. Skúsenosti z iných štátov ukazujú, že ak sa Uber uchytí, veľmi rýchlo si tento pohodlný a lacný spôsob dopravy získa mnoho priaznivcov. Štátu sa potom len veľmi ťažko zasahuje, keďže jeho protivníkom nie je len bohatá firma s najlepšími právnikmi a lobistami, ale tiež tisíce voličov, ktorí túto aplikáciu využívajú na dennej báze. Podobne ako keď bezohľadní zbohatlíci stavajú bez povolenia, lebo vedia, že im budovu po postavení štát za relatívne bezvýznamnú pokutu zlegalizuje, Uber hrá na to, že ak nastolí faktický stav, ktorý je ťažké zvrátiť, štát sa s ním bude musieť zmieriť.
V strednodobom horizonte potom Uber dokáže túto podporu využiť na presadzovanie vlastných predstáv o regulácii taxikárskej profesie. Právny štát nie je vždy schopný dostatočne rýchlo zasiahnuť proti tým, ktorí sú ochotní porušovať zákon. Ak sa však obmedzí na spätné posvätenie stavu, ktorý by pri rešpektovaní právneho rámca nikdy nemohol vzniknúť, tak hrozí, že sa ľudia takýmto vývojom poškodení začnú obracať na demagógov sľubujúcich nastolenie poriadku prostriedkami, ktoré s právnym štátom nemajú nič spoločné.
Problémom pritom nie je samotná snaha Uberu o dereguláciu taxikárskej profesie. Skutočne je na mieste vážne sa zamyslieť nad zmyslom regulácie služby, o ktorú zákazníci vôbec nestoja. A nedodržiavanie pravidiel a regulácií bolo vždy v taxikárskej brandži rozšírené, v žiadnom prípade neprišlo s Uberom. Niet dôvodu snažiť sa túto spoločnosť zo Slovenska vyhnať, ako to nedávno urobili v Maďarsku. Je však nevyhnutné trvať na tom, že pravidlá sa musia dodržiavať.