Platí ústavný princíp, že štát nesie zodpovednosť za zlé organizovanie súdneho systému a konkrétnych súdov. Jednoducho povedané, ministerka spravodlivosti neriadi sudcov (keďže platí princíp sudcovskej nezávislosti), ale riadi súdy a má povinnosť reagovať na plynulosť a rýchlosť súdneho konania, celkový stav reštančných vecí (veci staršie ako jeden rok) a cez dohľadovú a kontrolnú činnosť eliminovať prieťahy v súdnom konaní.
Slovenskej republike vo vnímaní nezávislého súdnictva patrí posledná priečka v EÚ. Nedarí sa nám skrátiť priemernú dĺžku súdneho konania v občianskoprávnych a v obchodnoprávnych veciach.
Podľa Porovnávacieho prehľadu krajín EÚ v oblasti netrestného súdnictva (Európska komisia, roky 2013 – 2015) Slovenskej republike vo vnímaní nezávislého súdnictva patrí posledná priečka.
Slovensku sa nedarí skrátiť priemernú dĺžku súdneho konania v občianskoprávnych a v obchodnoprávnych veciach. V roku 2015 sa zvýšila priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach na 14,4 mesiaca, v obchodnoprávnych veciach na 15,8 mesiaca. Dlhodobo sa nedarí skrátiť dĺžku konkurzných konaní.
Bývalý minister spravodlivosti Tomáš Borec po svojom nástupe do funkcie nepredložil a nepublikoval stratégiu k eliminácii súdnych prieťahov ani nevytvoril model, ktorý by z pohľadu súdneho dohľadu vytvoril tlak na riešenie nedostatkov pomalých súdov, resp. súdov v obvode krajských miest (Bratislava, Košice). Zreteľne mu chýbala profesionálna kapacita kvalifikovaných osôb pri riešení týchto vnútorných problémov súdnictva.
Aj na stránkach tohto denníka som glosovala Správu vlády SR o základných otázkach justície, ktorá bola 18. decembra 2012 prerokovaná na schôdzi Národnej rady SR. V správe sa okrem iného navrhlo zriadenie poradného orgánu ministra k súdnym prieťahom, osobitného odboru na riešenie reštančných vecí a znovuobnovenie činnosti Rady pre probáciu a mediáciu. Tieto úlohy sa exministrovi spravodlivosti do konca volebného obdobia nepodarilo realizovať.
Prekvapujúco nedošlo k zriadeniu kolégia ministra za účasti zástupcov právnej teórie a praxe, podnikateľských zväzov, novinárskej obce, ľudskoprávnych a watchdogových mimovládnych organizácii. Úloha verejnej kontroly súdnictva zostala nesplnená. Faktory ovplyvňujúce dôveryhodnosť všeobecných súdov sú odlišné z aspektu politického, stavovského, mediálneho a občianskeho.
Rozhodujúce je však riešenie z pohľadu sudcovia verzus účastníci konania. Z analytického rozboru počtu vybavených vecí, najmä na okresných súdoch (ide o súdy skutkové), vyplýva, že dôveryhodnosť súdnictva závisí jedine od činnosti súdov a sudcov. "Prešľapom“ proti dôveryhodnosti súdnictva je zlé, nespravodlivé a so zákonom nezlučiteľné rozhodnutie konkrétneho súdu a sudcu.
Čo ovplyvňuje mieru dôveryhodnosti všeobecných súdov? Ide o zbytočné prieťahy v hlavných súdnych agendách (nečinnosť alebo nesprávna činnosť súdov), subjektívne prieťahy súdov vo väzobných trestných veciach, predlžovanie súdneho konania z dôvodu arbitrárnosti (svojvôle) sudcov v súdnom postupe a pri rozhodnutí, predlžovanie súdneho konania pre nedostatočnú profesionalitu časti sudcov, porušovanie procesných predpisov v znaleckom dokazovaní, nekvalifikovaný alebo oneskorený výkon súdnych rozhodnutí, predlžovanie súdneho konania pre nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, znížená kvalita administratívneho aparátu a nevyvodzovanie zodpovednosti za hrubé porušenie zákona sudcami.
Protikorupčné opatrenia boli na ministerstve spravodlivosti riešené iba zavedením protikorupčnej telefónnej linky(!). Získané poznatky však zostali pre verejnosť tajomstvom. Nedošlo k rozpracovaniu programu boja proti korupcii v súdnictve.
Súdna prax naznačuje možné miesta vzniku korupčného tlaku v súdnych agendách, spôsoby jej eliminácie a kontroly. Prognózovať sa dajú aj spôsoby, akým smerom treba vytvoriť účinné bariéry proti korupčnému správaniu sudcov.
Bez povšimnutia zostala aj možnosť implementácie dokumentov EÚ v boji proti korupcii na pomery súdnictva. Ide najmä o Rezolúciu Rady Európy o korupcii v súdnictve (2010), Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii (1999), Porovnávací prehľad súdnych systémov EÚ (2013 – 2015) a Správu EÚ o boji proti korupcii (2014).
Hodnotenie činnosti súdov za účelom eliminácie prieťahov v súdnom konaní predstavuje pre exekutívu profesionálnu výzvu. Monitoring musí byť postavený na verejne dostupnom systéme, ktorý identifikuje problémy za účasti vrcholového manažmentu krajských a okresných súdov.