Neriadená strela revolúcie

Jeffrey Frankel, profesor na Harvardskej univerzite a člen Rady ekonomických poradcov v Clintonovej administratíve, identifikoval niekoľko spoločných faktorov, ktoré charakterizujú doterajšiu úspešnú kampaň republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa a výsledky referenda o brexite. Jedným z nich bolo ignorovanie dôsledkov globalizácie na veľkú časť americkej a britskej spoločnosti.

01.08.2016 09:00
debata (4)

Keď sa začali presadzovať politiky, výsledkom ktorých je globalizácia, ako ju poznáme dnes, zdôrazňovali sa iba jej pozitívne dôsledky na rast globálneho hrubého domáceho produktu, na pokles chudoby vo svete a podobne.

Nožnice medzi rastom produktivity práce a rastom miezd sa ako dôsledok globalizácie nebezpečne roztvorili a v dôsledku technického pokroku klesá zamestnanosť vnútri mnohých odvetví.

Varovania, že globalizáciu treba riadiť a presadzovať „s ľudskou tvárou“, sa ignorovali. „Nespútaná“ globalizácia priniesla niektorým štátom prospech, no mnohé uvrhla do ešte hlbšej biedy. Najväčší prospech nepochybne doniesla jej hlavným advokátom: korporáciám. Tie sa postupne transformovali na globálne korporácie.

Od 90. rokov minulého storočia takmer každá západná vláda zdôvodňovala nevyhnutnosť zvyšovania konkurencieschop­nosti štátu globalizáciou. Medzi jej opatrenia patrili tzv. štrukturálne reformy.

Išlo o najčastejšie reformy trhu práce napríklad formou znižovania ochrany zamestnanca, o podporu podnikania napríklad znižovaním daní, prípadne poskytovaním rôznych stimulov investorom a pod.

Globalizácia sa stala módnym slovom pre manažérov a politikov – reformátorov. Konzum zlacnel často na úkor kvality, no tzv. outsourcing firiem do zahraničia, ktoré ponúkalo pre ne výhodnejšie podmienky, tlačil mzdy nadol a krátil ponuku domácich pracovných príležitostí. Neriadená globalizácia rozdelila spoločnosť a jej nemalá časť na ňu doplatila.

Štvrtá technologická revolúcia rovnako ako globalizácia „nespadla z neba“. Je produktom človeka a jej dôsledky na spoločnosť budú závisieť od toho, či a ako ju spoločnosť bude manažovať. Každá jej zložka – digitálna revolúcia, nanotechnológie, biotechnológie, robotizácia či umelá inteligencia – môže mať iné dôsledky na zamestnanosť, na kvalifikačné požiadavky, na mieru nerovností, iné environmentálne, zdravotné a etické dôsledky.

Podľa OECD digitalizáciou a robotizáciou je v EÚ ohrozených 12 percent pracovných miest. Každá z technologických či priemyselných revolúcií dosiaľ krátkodobo ohrozila zamestnanosť, no v dlhodobejšom horizonte vygenerovala nové pracovné príležitosti, ktorých počet prevýšil tie stratené. V súčasnosti prevláda názor, že to tak nebude.

Doterajšie príklady jednoznačne ukazujú, že pokles ponuky práce napríklad v priemyselných odvetviach, no nielen v nich, bude trvalý. Digitálnu zručnosť bude treba iba tým, ktorí nebudú patriť k 12 percentám, ktorí prácu stratia. Hrozba poklesu zamestnanosti nie je však jedinou zlou správou.

Od 80. rokoch minulého storočia podiel miezd na vytvorenom HDP v EÚ, respektíve v prevažnej väčšine štátov G-20, klesá a, naopak, podiel kapitálu na ňom rastie. Globalizácia a technický pokrok, ako potvrdzujú analýzy, sú naklonené kapitálu a pokutujú prácu.

Je to dôsledok toho, že nožnice medzi rastom produktivity práce a rastom miezd sa ako dôsledok globalizácie nebezpečne roztvorili a že v dôsledku technického pokroku klesá zamestnanosť vnútri mnohých odvetví. Inými slovami, zväčšujúci sa koláč (HDP) sa stále viac rozdeľuje v prospech úzkej skupiny tých, ktorí vlastnia kapitál a prípadne ho riadia (manažérov).

Pokles zamestnanosti a rastúca miera nerovností znižujú kúpyschopný dopyt a ohrozujú hospodársku stabilitu. Ako upozorňuje – napríklad nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen a mnohí ďalší – ohrozujú i demokratický chod spoločnosti.

Ľudia bez práce a bez dostatočných prostriedkov na slušný život sa na rozhodovacích procesoch buď nepodieľajú, alebo sú ľahkou obeťou manipulácie, ako sme toho svedkami i u nás.

Neriadená technologická revolúcia a jej dôsledky budú mať za následok nielen pokles ponuky práce, teda rast miery nezamestnanosti, no  ešte menší podiel miezd na HDP, t. j. rast miery nerovností.

Ak sa nechceme konfrontovať s jej sociálnymi dôsledkami v priebehu najbližších 15 až 20 rokov, už dnes je čas začať uvažovať nad možnými alternatívami, ako zamestnať budúcu „prebytočnú“ pracovnú silu v odvetviach, ktoré sú prirodzene pracovne náročné (odvetvie zdravia, vzdelávania, starostlivosti o deti a starých ľudí a pod.), ako zabezpečiť pre všetkých primeraný príjem a pod. a ako na to vytvoriť zdroje.

Bez regulácie biotechnológií bude napríklad pokračovať invázia GMO, ktorých dlhodobé dôsledky na zdravie ľudstva nepoznáme, bez opatrení limitujúcich nakladanie s dátovými súbormi môže byť ohrozené naše súkromie atď. Inými slovami, už teraz, a nie až keď bude neskoro, treba možné dôsledky predvídať a podľa toho procesy pod názvom technologická revolúcia č. 4 začať dôsledne manažovať.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #USA #globalizácia