Slovo dividenda pochádza z latinského „dividendum“, čo v preklade znamená rozdeľovať. Je to časť zisku akciovej spoločnosti alebo iného podnikateľského subjektu, ktorá sa rozdeľuje medzi akcionármi alebo spolumajiteľmi v súlade s počtom a druhom akcií, podielov, ktoré sú ich majetkom. O veľkosti dividend rozhoduje valné zhromaždenie akciovej spoločnosti alebo spoločnosti iného typu.
Zdravotné odvody boli 14 %. Z maximálneho vymeriavacieho základu 60 priemerných mesačných miezd. Dividendy budú zdanené sadzbou 15 %. Bez ohraničenia. Daň zo zisku právnických osôb sa zníži o 1 % na 21 %. Pripomeňme si, že oproti roku 2012 to stále predstavuje nárast o 2 %. Podiely zo zisku plánuje vláda zdaniť aj právnickým osobám sadzbou 35 %. A to v prípade, ak budú vyplatené tuzemskej firme z nezmluvného štátu alebo právnickej osobe z nezmluvného štátu. Podľa ministerstva financií ide o opatrenie zamerané na boj proti daňovým únikom a schránkovým spoločnostiam.
Pripomeňme si, že Slovenská republika uzavrela s inými štátmi viacero dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia. Uvediem praktický príklad. Existuje materská firma zo štátu, ktorý má so Slovenskou republikou uzavretú dohodu. Tá vlastní v slovenskej firme podiel. Z tohto podielu jej slovenská firma zaplatí dividendu. Materská firma ju bude zdaňovať tam, kde je nižšia daň z dividend. Ak to nebude na Slovensku, tak to bude v inej krajine, ktorá má podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Existuje Smernica rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.
Cieľom tejto smernice je oslobodiť dividendy a iné prerozdelenie ziskov, ktoré sú vyplácané dcérskymi spoločnosťami ich materským spoločnostiam, od zrážkovej dane a vylúčiť dvojité zdanenie týchto príjmov na úrovni materskej spoločnosti. Článok číslo päť smernice jednoznačne hovorí: „zisky, ktoré dcérska spoločnosť rozdeľuje svojej materskej spoločnosti, sa oslobodzujú od zrážkovej dane.“ Dúfajme, že Ministerstvo financií SR vypracovalo zákon, ktorý je v súlade so všetkými európskymi direktívami. Má aj ďalšiu možnosť. Môže počas predsedníctva Slovenska zmeniť existujúcu smernicu alebo ju nahradiť úplne inou smernicou.
Viacerí podnikatelia však upozorňujú, že najväčším problémom navrhovaného zdanenia je to, že daň z dividend by sa mala zaplatiť spätne (rektroaktívne). V právnom štáte nie je možné zákonom zmeniť to, čo sa už stalo. Na Slovensku však máme ekonomických expertov, ktorí chcú meniť minulosť. Logika vecí hovorí, že je možné meniť len blízku alebo vzdialenejšiu budúcnosť. Ak by sa prijal zákon v tejto podobe, ktokoľvek by podal žalobu na štát, tak by vyhral. To, že štát bude míňať peniaze daňových poplatníkov na vopred prehraný súd, nie je nič povzbudzujúce.
Prejdime od práva k poznatkom v ekonómii. Neexistuje jasný výskumom zistený dôkaz toho, aký typ dividendovej politiky je výhodný pre investorov. Jedny výskumy hovoria, že dobrá ju nízka dividenda, iné, že vysoká, ďalšie hovoria, že nemá na nič vplyv.
Sedliacky rozum hovorí, že ak sa nebude firmám páčiť zdaňovanie dividend na Slovensku, presunú svoje sídlo do krajiny, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdaňovania a samozrejme nižšiu sadzbu dane z dividend. Slovensko tak môže prísť aj o daň zo zisku právnických osôb. Nič menej, nič viac.