Duch Bratislavy

Ideovou a politickou novinkou bratislavského summitu sa stalo prioritné postavenie „bezpečnosti“ občanov Európskej únie ako podmienky možnosti udržania jej dvoch tradičných hodnôt: mieru a prosperity.

22.09.2016 10:00
debata

Koncept večne mierotvornej únie, ako sme ho poznali, založený na voľnom obchode bez hraníc a prosperite pre všetkých, prestal – aj pro forma – existovať. Európa spoznala svoje hranice – s potrebou ich ochrany. A s ňou prvú krajinu z jadra, ktorá chce žiť za nimi. Východiskom diagnózy na summite sa stala silná formulácia záverečného dokumentu: „Nikdy nedovoliť opakovanie nekontrolovaného toku ilegálnych migrantov z minulého roka."

Bratislavské vrcholové stretnutie prepojilo toto priznanie si chybnej živelnej migračnej politiky s nárastom pravicovo-extrémistických a protieurópskych hnutí. A to z dôvodu rešpektovania bazálnej politickej reality: uvidiac chaos na vlastných hraniciach, ľudia prestali dôverovať svojim lídrom.

Chýbajúcu politickú kontrolu nemohol zastúpiť akokoľvek h umánny a politicky „korektný“ postoj otvárania hraníc Európy. Naopak, v dôsledku ohrozenia kontroly nad migračnou situáciou sa politicky znehodnocovala humanitná agenda a zvyšovalo sa riziko nárastu politického avanturizmu. A to preto, lebo v tomto „migračnom chaose“ (Donald Tusk) sa vždy už hľadá radikálna alternatíva v podobe tvrdej ruky a prísneho poriadku. Z týchto dôvodov „mimo dobra a zla“ sa na summite riešila ako primárne bezpečnostná agenda.

Druhou prioritou bratislavského summitu sa stal boj proti terorizmu, pretože bez neho sa nedá zabrániť šíreniu pravicového extrémizmu. V šere ilegálnej migračnej vlny nie je možné zabrániť šíreniu xenofóbie a nenávisti – a to vice versa. Preto sa zabezpečenie kontroly utečencov na hraniciach EÚ a ich registrácie v databáze stalo požiadavkou dňa a súčasne predpokladom ďalšej racionálne vedenej debaty o migračnej politike únie.

Tým tretím, stále málo diskutovaným aspektom je sociálne nezvládnutá globalizácia. V nekontrolovanom toku migrantov sa humanitárne obete vojny a ekonomickí imigranti, jednoducho od seba nerozdeľovali.

Človek nemusí byť hneď Josephom Stiglitzom, ktorý tento prílev ekonomicky motivovanej migrácie v roku 2015 pokladá za nebezpečnú agendu protieurópskej extrémizácie v EÚ. A rovnako nemusíte byť kritický ako Wolfgang Streeck, ktorý urobil na základe tejto témy brilantnú analýzu príčin brexitu. To dôležite sa dá pochopiť jednoducho: globálni investori pôsobia globálne a zamestnávajú lokálne – radi podporia zníženie ceny práce prílevom konkurencie. Nezabúdajme, že prvé odhady požadovaného príchodu pol milióna migrantov ročne do Nemecka v perspektíve 15 rokov boli vítané, lebo mali súčasne vyriešiť demografickú krízu aj dopytovú otázku pracovného trhu. Dnes je už všetko ináč.

Ak by sa tieto tri priority summitu začali naplňovať, vznikla by šanca začať novú a zmysluplnú debatu o migrácii v EÚ. Tá sa dosiaľ odohrávala prevažne v diškurze humanitárneho imperatívu ochrany (slobody) každého človeka v kombinácii s následnými reálpolitickými uzatváraniami hraníc dohodami s Tureckom a na Balkáne. Vďaka nekompromisnému postoju krajín V4 sa kritickým bodom stal systém povinných kvót, založený paradoxne na dvojakom popretí princípu slobody: únia nemôže prinútiť svoje členské štáty, aby prijímali utečencov, keď ich tieto štáty odmietajú prijať. A súčasne EÚ nemôže nútiť utečencov ísť do krajín, kam sa oni sami nechcú dostať.

A tu sme pri dnes často skloňovanom pojme "pružnej solidarity”, ktorý sa objavil v spoločnom vyhlásení lídrov V4 v deň konania summitu . Bola to práve nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá tento pojem zvýznamnila prepojením s novým „duchom Bratislavy“. Základný význam tohto pojmu treba odvodiť z potreby novej iniciatívy a opakovaného odmietnutia zavádzania povinných kvót.

Tým sa problém solidarity nezmietol zo stola. To, čo nabúralo, bolo najhoršie riešenie z všetkých: nedobrovoľný režim prijímania a prerozdeľovania utečencov v neurčitom počte a z toho plynúci fatálny konflikt krajín V4 s jadrom EÚ. Solidarita sa môže presadzovať širšie a rozmanitejšie ako doteraz. Nemôže sa povinne prikazovať, musí fungovať na báze dobrovoľnosti – v rešpekte k rozmanitosti záujmov členských krajín.

V tomto posune ide o iný, viac skrytý konflikt medzi demokratizujúcim a technokratickým štýlom rozhodovania v EÚ. Kiež by sa pružná solidarita presadila v kľúčovom konflikte prežitia únie, ako ju poznáme dnes, v eurozóne. Technokratický princíp „jednej fiškálnej politiky pre všetkých“ naráža na limity znesiteľnosti s rastúcim schodkom v obchodných bilanciách medzi severom a juhom. O dôsledkoch jednej politiky šetrenia sa najbližší K. O. súboj o prežite eurozóny odohrá v talianskom referende, ako to dôrazne naznačil premiér Matteo Renzi. Aj v tomto zmysle platí: z Bratislavy začali viesť všetky európske cesty do Ríma.

CITAT: Solidarita sa môže presadzovať širšie a rozmanitejšie ako doteraz. Nemôže sa povinne prikazovať, musí fungovať na báze dobrovoľnosti – v rešpekte k rozmanitosti záujmov členských krajín.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #mier #summit