Rokovania o TTIP, obchodnej dohode medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými, sa po poslednom úniku informácií z utajovaných vyjednávaní zastavili a viacerí komentátori vyhlasujú, že definitívne stroskotali. V Bratislave sa zrejme dozvieme, či to nie sú predčasné očakávania. V tejto situácii by však o to viac mali našu pozornosť priťahovať pokusy o schválenie CETA, obchodnej dohody medzi Kanadou a EÚ.
Obmedzenie demokracie a ľudských práv
CETA patrí do najnovšej generácie obchodných dohôd, ktorých hlavným cieľom je presunúť veľkú časť regulácie globálneho „trhu“ do rúk najväčších nadnárodných obchodných spoločností. Nie sú to dohody o voľnom obchode, ale skôr o právach veľkých investorov. Aj rokovania o dohode CETA prebiehali za zatvorenými dverami. Začali sa v roku 2009 a trvali viac ako päť rokov. V ich priebehu nemohli do textu dohody nahliadnuť dokonca ani poslankyne a poslanci európskeho či národných parlamentov.
CETA obsahuje mechanizmus ISDS, ktorý patrí medzi najdôležitejšie príčiny odporu verejnosti proti TTIP. ISDS, čiže dohoda o urovnávaní sporov medzi investormi a štátmi, dáva investorom a obchodným spoločnostiam možnosť žalovať štáty na súkromných súdoch. Korporácie budú môcť štáty žalovať aj za potenciálne zisky, ktoré ešte v skutočnosti nevytvorili. V Kanade má svoje sídlo asi 80 percent korporácií zo Spojených štátov obchodujúcich s Európou. Ak bude CETA schválená, budú môcť „korporátne súdy“ využívať aj bez TTIP.
Európska komisia sa pritom už raz občanov pýtala, či so zavedením takého mechanizmu súhlasia a odpoveď bola jednoznačná – 97 percent povedalo „nie“. Komisia vzápätí mechanizmus takticky premenovala, jeho podstata však zostala rovnaká. CETA ohrozuje aj mnohé dôležité regulácie, ktoré ochraňujú naše zdravie, sociálne práva či životné prostredie. Veľké korporácie vďaka nej dostanú „skoré varovanie“ o pripravovaných reguláciách a budú môcť podniknúť kroky proti ich schváleniu ešte predtým, ako by mohli vstúpiť do platnosti. Veľká časť rozhodovania o dôležitých spoločenských otázkach sa tak presunie z demokratických inštitúcií na súkromné, ktorých rozhodovanie nepodlieha demokratickej kontrole.
Deštrukcia životného prostredia
Kanadská vláda v rokoch 2013 až 2015 vynaložila približne 30 miliónov dolárov na lobing, aby inštitúcie EÚ nezakázali užívanie palív z dechtových pieskov. Ich ťažba a rafinácia v porovnaní s konvenčnými palivami zvyšuje emisie skleníkových plynov o 23 percent a Kanada je ich najvýznamnejším producentom. Výsledkom ťažby je aj zničenie obrovských plôch lesa, znečistenie veľkého množstva vody, ktorá sa využíva pri ťažbe, či obmedzovanie práv domorodého obyvateľstva. CETA by rope z dechtových pieskov otvorila dvere do EÚ. A ak by ich niekto chcel zavrieť, hrozilo by, že sa zopakuje rovnaká situácia, ako keď Barack Obama zastavil budovanie ropovodu, ktorý mal palivá z dechtových pieskov transportovať z Kanady do USA.
Spoločnosť TransCanada žalovala vládu USA a žiadala odškodnenie 15 miliárd dolárov, pričom do projektu investovala len dve miliardy. Na ochranu pred klimatickou zmenou a jej dôsledkami by sme tak mohli rovno zabudnúť. Podobný problém by nastal, ak by sa jednotlivé krajiny snažili regulovať alebo zakázali rozličné „toxické“ technológie. V roku 2013 kanadská provincia Quebec vyhlásila moratórium na hydraulické štiepenie, pomocou ktorého sa ťaží ropa z bridlíc. Ropná spoločnosť Lone Pine ihneď Kanadu zažalovala a žiada odškodné 250 miliónov dolárov.
Odpor nie je márny
Rokovania o dohode CETA sa chýlia ku koncu a hrozí, že proces jej schvaľovania sa začne už túto jeseň. A je dosť možné, že sa o tom rozhodne práve na stretnutí v Bratislave. Kampaň a protesty proti TTIP a CETA dlhodobo organizuje aliancia viac ako 500 rozličných organizácií z celej Európy. Sú medzi nimi odborové organizácie, zväzy spotrebiteľov, združenia malých a stredných podnikov, environmentálne a ľudskoprávne organizácie, sudcovia, samosprávy či poľnohospodári. Proti dohodám TTIP a CETA zozbierali už takmer 3 a pol milióna podpisov.
V Európe sa cez víkend začala séria protestov a názvom Akčná jeseň. Budú sa konať aj v Bratislave. Podstatná časť verejnosti dáva politikom dlhodobo a jasne najavo, že odmietajú okliešťovanie demokracie, ľudských práv či devastáciu životného prostredia. Spolupráca EÚ s Kanadou a USA sa nemôže zakladať na nespravodlivých dohodách, ktoré budú ďalej zvyšovať nerovnosti. CETA je predvojom TTIP a treba ju rázne odmietnuť. A tajnostkárske rokovania o privilégiách pre korporácie nahradiť novou obchodnou politikou, pre ktorú bude najdôležitejším cieľom kvalitný život pre všetkých a zdravá planéta.