Masy prúdiace do západnej Európy už väčšinou ani neprichádzajú zo Sýrie, ale z Afganistanu a Pakistanu. Pričom v budúcnosti sa dá očakávať, že najväčším problémom budú migranti z centrálnej Afriky. To nám ukazuje, že ani po tom, čo v Sýrii zavládne mier, sa problémy Európy ešte neskončia.“
Čitatelia si ešte môžu pamätať, ako vlani začiatkom migračnej krízy utečenci na macedónskych hraniciach hromadne prerazili policajný kordón a išli kadeľahšie. Jednoducho boli v číselnej prevahe. A tá na hraniciach Európy naďalej hrozí.
Pakistanská právnička a demokratická aktivistka Hina Jilaniová pre denník The Huffington Post nedávno uviedla, že už štvrť miliardy migrantov opustilo svoje domovy v rozvojových krajinách, aby si hľadali nové domovy v bohatšom zahraničí. Počet dočasných odídencov pre vojnu či prenasledovanie odhadla na 65 miliónov osôb. V tejto súvislosti upozornila na osobitnú zodpovednosť piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Mali by preukázať vôľu prioritne zachraňovať životy namiesto vzájomnej politickej rivality. Podľa Jilaniovej zatiaľ konflikty v Sýrii a na Ukrajine vidia veľmoci pričasto iba cez prizmu tzv. realpolitiky namiesto ochrany civilistov. BR OSN by mala prednostne riešiť príčiny migračnej krízy a neuspokojovať sa len so symptomatickou liečbou.
Lenže aké sú vlastne príčiny migračnej krízy? Prečo práve v súčasnosti k nej dochádza? Medzinárodní experti sa väčšinou zhodujú v určení troch oblastí, ktoré sa dajú prioritne považovať za zdroje migračnej krízy.
V prvom rade sú to následky klimatických zmien. Kým v Európe nám o. i. spôsobujú problémy prívalové dažde, v rovníkovej oblasti sú to veľké suchá, nedostatok vody, a tým aj nedostatok potravín. To potom pobáda ľudí skúšať šťastie v zahraničí, napríklad v Európe s jej vyspelým sociálnym systémom. Ďalej je to pretrvávajúca populačná explózia v tzv. treťom svete. Kým v Európe demografické problémy spojené s predlžovaním priemerného ľudského veku a nedostatočným prírastkom pôrodnosti vedú k politike tzv. vítacej kultúry, na južnej pologuli je trend opačný.
Zdrojom migračnej krízy je v neposlednom rade pretrvávajúca hospodárska nerovnosť medzi Severom a Juhom. Prevládajúcim trendom severnej pologule i po hospodárskej kríze 2008–2009 je proces koncentrovania bohatstva do rúk čoraz menšieho počtu bohatých. Bohatí Severu čoraz viac bohatnú a chudobní Juhu chudobnejú.
Dá sa pochopiť snaha politickej a finančnej oligarchie Severu udržať si za každú cenu svoje privilégiá, rovnako pochopiteľná je však úsilie chudoby južnej pologule neuspokojiť sa s doterajším biednym stavom a pokúšať sa ho zmeniť stoj čo stoj aj cestou masovej migrácie. Je otázne, či na riešenie takých veľkých problémov ekonomickej nerovnosti medzi Severom a Juhom bude postačovať manažovanie prostredníctvom politiky tzv. flexibilnej solidarity navrhnutej krajinami V 4.
Následky klimatických zmien už začala riešiť vlaňajšia Parížska konferencia. Podobnou metodológiou by sa mohli riešiť aj problémy s nadmerným prírastkom populácie na južnej pologuli. Osobitne nápomocné by pre ňu mohli byť skúsenosti Číny s jej modelom jedna rodina – jedno dieťa (aj keď Čína sama od neho upustila, no práve preto, že potrebné pribrzdenie populačnej explózie už dosiahla!)
Aj v otázke hospodárskej nerovnosti medzi Severom a Juhom sa črtá šanca na zmenu. Potvrdzuje to nová analýza Bank of America Merill Lynch (BoA) venovaná problému nízkej hodnoty cien reálnych aktív v porovnaní s hodnotou finančných aktív. Dokazuje, že aj ekonomická kríza z rokov 2008–2009 len prehĺbila pokles hodnoty reálnych aktív vo svete. Analýza dochádza k záveru, že z hľadiska naštartovania svetovej hospodárskej konjunktúry je uvedený trend podhodnotenia cien reálnych aktív voči finančným aktívam už neudržateľný. Preto považuje za nevyhnutné, aby podobne ako za bývalého prezidenta USA Lyndona Johnsona, ktorý vyhlásil vojnu proti chudobe, bola vyhlásená aj vojna proti nerovnosti.
Podľa ekonomických expertov BoA bude treba uskutočniť „fiscal flip“, zmenu ekonomickej paradigmy prostredníctvom investičnej stratégie fiškálnych úľav pre menej bohaté štáty, vrstvy a skupiny populácie. Vyžiada si to prechod od preferovania prostriedkov monetárnej politiky k preferencii fiškálnej politiky s cieľom znižovania ekonomickej nerovnosti tak v USA (obidvaja prezidentskí kandidáti podporujú túto strategickú zmenu), ako aj v Európe, aby bolo možné znižovať ekonomickú nerovnosť Sever – Juh. Malo by to prispieť aj k riešeniu migračnej krízy spoločne s realizáciou opatrení v oblasti klimatických zmien a znižovania tempa populačnej explózie v krajinách južnej pologule.