Pravda o klimatickej zmene

Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je v plnom prúde a nelení ani ministerstvo životného prostredia. Minister László Sólymos označil nedávne mimoriadne zasadnutie rady v Bratislave za historické v boji proti klimatickej zmene. Pre súčasné, ako aj budúce generácie.

05.10.2016 15:00
2

Takúto aktivitu je možné len vítať. Politické vyhlásenia sa však musia pretaviť do reálneho, každodenného života nás všetkých. Nie je ešte neskoro a čo všetko treba zmeniť? Klimatológovia prišli nedávno s vážnym varovaním.

Na zasadnutí Rady pre životné prostredie predstavitelia únie schválili čo najrýchlejšiu ratifikáciu klimatickej dohody z Paríža na úrovni EÚ. Je to nevyhnutný, zďaleka nie však postačujúci krok na ceste k riešeniu problému otepľovania planéty. Poprední klimatológovia zhrnuli súčasnú situáciu v novej správe Pravda o klimatickej zmene. Vítajú v nej parížsku dohodu a z nej vyplývajúcich 162 záväzkov od 189 vlád o znižovaní emisií skleníkových plynov. Stále však existuje obrovská nerovnováha medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Až viac ako 80 percent záväzkov je priamo závislých od finančnej podpory rozvinutých štátov vo výške sto miliárd dolárov každý rok. Kľúčové posolstvo klimatológov spočíva v potrebe zdvojnásobiť súčasné dohodnuté záväzky.

Čo to presne znamená? Rozdiel medzi tým, čo štáty plánujú, a tým, čo treba dosiahnuť, je približne rovný množstvu emisií, ktoré vznikajú pri získavaní energie. Musíme teda dodatočne eliminovať všetky emisie pochádzajúce z výroby elektriny, paliva v doprave a zo spaľovania zemného plynu. Nemáme pritom viac času ako 60 rokov, inak oteplenie prekročí kritickú hranicu 2 °C. Inými slovami, v priebehu nasledujúcich 10 rokov by sme mali zastaviť všetky existujúce uhoľné elektrárne sveta, a päť rokov k dobru máme na výmenu všetkých áut na spaľovací motor. Už nie je možné otvoriť novú uhoľnú baňu, ložisko so zemným plynom ani ropné pole. Nehovoriac o hľadaní nových zásob fosílnych palív. Tu sa dostávame k jadru celého rozporu medzi tým, čo je potrebné, a tým, čo sa reálne deje.

Reálne svet stále investuje do stoviek nových uhoľných elektrární, nových polí ropy a zemného plynu pod miznúcim arktickým ľadom alebo pod usychajúcimi lesmi v Kanade či Rusku. O 15 rokov sa po svete bude preháňať nie jedna, ale viac ako dve miliardy áut a Slovensko oslavuje výstavbu novej automobilky, ktorá azda ako jediná na svete v najbližšom čase ani neplánuje začať výrobu elektromobilov.

Cestovné agentúry lákajú na vzdialené exotické destinácie za smiešne ceny. Pravdou jednoducho je, že fosílne palivá sú stále najlacnejšou formou získavania energie pre dopravu, bývanie a často aj získavanie elektriny. Obnoviteľné zdroje, napriek masívnemu rastu, sú stále iba doplnkovým zdrojom a často sa nevyužívajú udržateľným spôsobom. Kľúčovým nedostatkom parížskej dohody je neexistencia spoplatnenia využívania fosílnych palív. Ak by sme zohľadnili ich reálnu cenu, teda započítali škody v podobe extrémneho počasia a odumierania ekosystémov, mnohé ložiská by sa stali nevyužiteľnými.

Musíme sa odhodlať k tomuto kroku a zásadne zvýšiť cenu všetkých fosílnych palív. Najprv rozvinuté a čoskoro aj všetky rozvojové krajiny. V opačnom prípade vyjdú všetky doterajšie snahy o ochranu podnebia a budúcnosti planéty nazmar. Budeme sa iba bezmocne prizerať, ako nám usychajú a horia lesy, odteká, alebo, naopak, ako nás zaplavuje voda, ako úrodu ničia plesne a hmyz prenáša nebezpečné choroby. Svet nikdy nestál pred dôležitejším rozhodnutím. Hrá sa o celú planétu a prežitie ľudstva v nadchádzajúcich storočiach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #životné prostredie #fosílne palivá #zmena klímy