Podľa prvého bodu, čiže rešpektovania nepísaného pravidla a na základe signálov podpory rodovej rovnosti vo svete, vyzeral v septembri zoznam dvanástich uchádzačov s jednou výnimkou.
Z východoeurópskej skupiny kandidovalo päť mužov a tri ženy. Mimo nej tiež tri ženy. To je dovedna jedenásť záujemcov. Dvanásty bol António Guterres. Čiže ten, ktorý ako jediný išiel proti spomenutému nepísanému pravidlu a zároveň proti možnosti historicky prvý raz zvoliť ženu. Novým šéfom bude Guterres. Ten, ktorý je síce šikovný, ale o jeho férovosti sa v tomto príbehu voľby šéfa OSN zjavne nedá hovoriť.
Trochu prekvapujúco vyznelo aj to, že malé Portugalsko obsadzuje v neveľkom časovom rozpätí dve z radu najvýznamnejších funkcií vo svete. José Manuel Barroso pôsobil do jesene 2014 desať rokov ako predseda Európskej komisie. Aj napriek ďalšiemu faktu sa Guterres rozhodol kandidovať. Áno, mal právo, ale ako podľa neho vyzerá zmysel pre férovosť?
Z jednoduchej matematiky by malo vyplynúť, že keby Guterres nekandidoval, tak sa asi „novým riaditeľom zemegule“ stane Miroslav Lajčák. V celkovom poradí skončil hneď na druhom mieste za portugalským expremiérom. Šéf slovenskej diplomacie dosiahol určite úspech. Aj keď s trpkou príchuťou.
Samozrejme, že je veľmi otázne, ako by dopadol zápas o kreslo šéfa OSN bez účasti Guterresa. No faktom zostane, že Lajčák mal jedny z najväčších osobných predpokladov, aby obsadil toto miesto.
Jedným z dôvodov, pre ktorý Portugalec viac než Slovák možno vyhovoval kľúčovým hráčom v Bezpečnostnej rade OSN, mohol byť záujem udržať generálneho tajomníka v doterajšom svetle. Nevyčnievať nad piatich stálych členov rady, čiže nad mocnosti. Nedajbože vystupovaním a nápadmi trochu zatieniť Britániu, Čínu, Francúzsko, Rusko, USA. Je možné, že Guterres lepšie spĺňa ich predstavu ako Lajčák.
Táto domnienka nie je nelogická. Stačí sa pozrieť, ako vyzerá v EÚ obsadzovanie postu šéfa diplomacie. Tiež nedajbože, aby to bol niekto, kto trochu zatieni lídrov členských štátov. Preto významné kreslo v EÚ najprv dostala Catherine Ashtonová a po nej Federica Mogheriniová. Britka a Talianka, o ktorých predtým v podstate nikto poriadne v únii nepočul. Späť k voľbe generálneho tajomníka. Ako vždy zase to bol proces taktizovania a hlavne zákulisných hier. Príbeh, v ktorom neraz platí, že dané slovo neplatí. Príkladov je veľa.
Viacerí členovia Bezpečnostnej rady OSN v prvom hlasovaní vyjadrili názor na Lajčáka inak, ako mu prisľúbili cez diplomatické kanály vedúce do jeho pracovne. Francúzsky prezident François Hollande, o čom sa dosiaľ nikde nenapísalo, ešte v lete ubezpečil Slovensko, že podporí Lajčáka, ale nakoniec si vybral Guterresa. Tento týždeň v utorok ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin verejne vyhlásil, že na rade je východná Európa (ale bol by rád, keby to bola žena), v stredu sa už, naopak, zrazu tešil, že nastala zhoda na Guterresovi.
Pochopiteľne, že napriek tomu, že Slovensko môže trápiť, že Lajčák netriumfoval, ale iba pekne uspel, patrí sa Guterresovi zaželať šťastie vo funkcii. Aj odvahy a činorodosti. Ak už uvažuje o prvých cestách v úlohe šéfa OSN, mal by sa konečne vybrať do Sýrie. Do krajiny, ktorú nedokázal ani raz navštíviť od vypuknutia vojny, keď bol vysoký komisár OSN pre utečencov.