Na útok sa iracká vláda spolu so spojencami chystala síce dlho, teraz však verí v konečné víťazstvo. V úspech veria všetci, irackí sunniti i šiiti, Kurdi, Američania aj Turci. Hlavnou otázkou tak je, čo nastane po dobytí Mosulu, metropoly IS v Iraku. Situácia na Blízkom východe je totiž veľmi neprehľadná a každý tu kope za vlastné záujmy.
Kurdi nasadzujú svoje životy pri zrážkach s džihádistami, zatiaľ čo im Turci strieľajú do chrbta. IS si želajú vymazať zo súčasnej mapy aj sunniti a šiiti, napriek tomu ich spojenci a podporovatelia, teda na jednej strane Saudská Arábia a na druhej Irán, si nemôžu prísť na meno a vedú spolu najmä v Sýrii sprostredkovanú vojnu. Američania sa na tejto viac ako žeravej pôde usilujú balansovať, ako to len ide. Rusi vzniknutú situáciu perfektne využívajú. A k tomu si pri ostrých bojoch testujú najmodernejšie zbrane.
Tzv. Islamský štát ich všetkých zjednotil. Aspoň teda, čo sa týka snahy túto organizáciu zničiť. Saudi už z princípu, pretože IS volá po odstránení monarchií na Arabskom polostrove a vyzýva k zjednoteniu moslimov v kalifáte, ktorý na území Sýrie a Iraku vytvoril. Američania potrebujú stabilný Blízky východ a Rusko sa zase stretáva s nárastom počtu islamistov na svojom území, odkiaľ tisíce z nich odišli bojovať práve do Sýrie či Iraku.
Porážka IS však v prípade Mosulu vyvoláva aj ďalšie otázky. V meste žijú státisíce civilistov, ktorých islamisti používajú ako živé štíty. Tí sú teraz v pasci, ktorá, ak sa pri ofenzíve otvorí, môže odštartovať exodus obyvateľov do okolitých krajín, aj do Európy. Humanitárna katastrofa bude tak na svete.
A čo bude po vyhnaní islamistov? Pre slabú vládu v Bagdade to, samozrejme, bude veľký úspech. Ukáže svetu, že je schopná zabezpečiť územnú celistvosť krajiny. Hoci iba s pomocou medzinárodnej koalície, šiitských milícií a Kurdov, ktorí snívajú nielen o širokej autonómii. Porážka IS výrazne presunie pozornosť do susednej Sýrie, ktorá sa už šiesty rok zmieta sektárskou a náboženskou vojnou. IS má na území Sýrie stále metropolu svojho kalifátu, mesto Rakka, ktoré už mesiace bombardujú Američania, Rusi a lietadlá sýrskej armády.
V Sýrii pôsobia aj iné islamistické skupiny, ktoré sú rovnako brutálne a v ich radoch bojujú cudzinci vrátane tých s európskymi pasmi. Ide najmä o Džund al-Aksá, ktorá v uplynulých týždňoch viedla úspešnú ofenzívu proti jednotkám prezidenta Bašára Asada v provincii Hamá. Pred týmito radikálmi utiekli desaťtisíce ľudí a hrozilo, že nakoniec dobyjú aj rovnomennú metropolu. Damask preto musel do oblasti vyslať posily, ktoré teraz získavajú stratené územia späť. Tieto jednotky však zase chýbajú na iných frontoch v Sýrii.
Ďalšia z islamistických skupín, Ahrár aš-sám, ktorá pritom stojí na čele vyjednávacieho tímu sýrskej opozície a podporujú ju Saudská Arábia a Turecko, operuje hlavne v provincii Idlíb a v Aleppe, kde útočí na Asadove vojská po boku al-kajdistov z Frontu za dobytie Sýrie. Práve táto sýrska odnož Al-Kajdá, vystupujúca donedávna pod názvom Front an-Nusrat, v súčasnosti predstavuje nielen pre Sýriu najväčšiu hrozbu.
Predstavitelia frontu síce tvrdia, že prerušili väzby so svojou materskou organizáciou, v skutočnosti však k ničomu takému nedošlo. A svedčí o tom aj nedávna smrť Abú Masrího, egyptského džihádistu a ostrieľaného bojovníka z Afganistanu, ktorého v Sýrii zabilo americké bezpilotné lietadlo. Masrí patril k uznávaným veliteľom Al-Kajdá, a to aj vďaka väzbám na Usamu bin Ládina a súčasného šéfa, mimochodom tiež Egypťana, Ajmána Zavahrího.
Podobné útoky Američanov na islamistov z Frontu za dobytie Sýrie sú však len výnimočné, hoci aj Washington túto organizáciu označuje za teroristickú a dohováral sa s Moskvou na spoločnom postupe proti týmto džihádistom. Front by pritom tiež vytvoril islamský kalifát. Medzi sunnitskými radikálmi má dominantné postavenie a na jeho stranu sa pridala aj rada tzv. Umiernených opozičných skupín vrátane častí Sýrskej slobodnej armády.
Islamisti majú hlavné slovo aj vo východnom Aleppe. Na samotnom bojisku však proti nim postupujú okrem Kurdov len ruské a sýrske jednotky. Porážkou IS, či už v irackom Mosule, alebo sýrskej Rakke, tak teror nezmizne. Jedinou šancou je, podobne ako v prípade Mosulu, spoločná akcia všetkých. Otázkou však je, či v tomto prípade nakoniec opäť nezvíťazia záujmy regionálnych a svetových mocností.