Dohoda Pyrrhovým víťazstvom

05.11.2016 09:00

Európska komisia, napriek veľkým výhradám viacerých vlád a silným sociálnym protestom, nakoniec dohodu CETA pretlačila. O sile odporu svedčí skutočnosť, že dátum plánovaného slávnostného podpísania na summite EÚ a Kanady sa nepodarilo dodržať. Časti dohody začnú platiť provizórne. Tým sa však proces nekončí. Je sporné, či dohodu nakoniec ratifikujú všetky parlamenty. A EÚ zaplatí za dohodu veľmi vysokú politickú cenu.

Podporovatelia ju propagujú ako model novej generácie obchodných dohôd. Jednou zo zvláštností týchto dohôd je, že obchodné otázky v klasickom poňatí v nich zohrávajú iba okrajovú úlohu. Ide skôr o dohody o deregulácii, a nie o obchodné dohody v úzkom zmysle slova.

Spôsob, akým EÚ pretlačila dohodu CETA, prehlbuje krízu legitímnosti únie a prilieva olej do ohňa dezintegračným tendenciám.

CETA výrazne zasahuje do tvorby noriem. Majú sa zaviesť predbežné konzultácie o plánovaných zmenách v predpisoch a posudzovanie, či tieto zmeny majú vplyv na bilaterálne hospodárske vzťahy. To by bola nová príležitosť pre nadnárodné korporácie zasahovať do legislatívy v pomerne ranom štádiu.

Štandardy, napríklad zdravotné či environmentálne, sú v Kanade a EÚ rozdielne. Tie prísnejšie sa vo všeobecnosti považujú za prekážku obchodu. Logika dohôd novej generácie poukazuje na komercializáciu verejných služieb. Hoci CETA stanovuje určité výnimky, ich zoznam je krátky a, čo je dôležitejšie, nie je ho možné neskôr meniť.

Služba, ktorá je liberalizovaná, bude aj naďalej liberalizovaná, aj keby to neskoršia vláda chcela zmeniť. Národné parlamenty sú bezmocné. „Oddemokratizo­vanie“ tvorby ekonomických a sociálnych politík je jeden z hlavných dôsledkov novej generácie obchodných dohôd.

Majú sa vytvoriť špeciálne tribunály pre prípad, že by korporácie žalovali vlády, keby mali pocit, že ich opatrenia poškodzujúce podnikateľské záujmy sú porušením obchodnej dohody. Tým získavajú nadnárodné spoločnosti zákonné privilégium. A to je jasným porušením (liberálnej) zásady rovnosti pred zákonom a princípov právneho štátu.

Práve otázky zákonných privilégií pre „investorov“, ohrozenie verejných služieb a zdravotné štandardy čelili veľkej kritike sociálnych hnutí, odborových zväzov a niektorých ľavicových strán. Európska komisia (EK) predpokladala až takú kritiku, a preto viedla rokovania v úzkom kruhu. Transparentnosť bola veľmi obmedzená.

Dohodovania o CETA boli dlho v tieni rokovaní s USA o dohode s politicky vyšším profilom – TTIP. Keď zie začal sprevádzať čoraz väčším odporom a de facto sa ocitli na mŕtvom bode (aspoň nateraz), podporovatelia voľného obchodu v EK a v národných vládach si ako prioritu stanovili schválenie CETA. Keďže mnohé americké korporácie majú svoje pobočky v Kanade, môžu CETA využiť na svoje účely.

EK zintenzívnila tlak na podpísanie CETA. V niektorých vládnucich sociálnodemokra­tických stranách sa dohoda stretla s tvrdou kritikou. Minister hospodárstva a predseda SPD v Nemecku využil celú svoju politickú váhu, aby dohodu CETA presadil vo vlastnej strane.

V Rakúsku, kde je odpor voči CETA a TTIP zvlášť veľký, nový predseda Sociálnodemokra­tickej strany a kancelár Christian Kern začal vnímať kritiku dohody. SPÖ zorganizovala medzi členmi strany prvé referendum vo svojej histórii o CETA.

Až 88 % členov strany, ktorí sa na referende zúčastnili, sa vyjadrilo proti tomu, aby dohoda začala provizórne platiť, a 92 % odmietlo jej tribunály. Pod silným tlakom Bruselu a svojho konzervatívneho koaličného partnera napokon Kern ustúpil.

Jediný ústupok, ktorý dosiahol, je pripojenie vyhlásenia o výklade niektorých sporných otázok v sprievodnom liste. Nejde o nič viac ako len o symbolické opatrenie. Nemecká a rakúska sociálna demokracia jasne poškodili svoju dôveryhodnosť a zrejme na to doplatia v najbližších voľbách.

Po odstránení týchto prekážok tu ešte bolo odmietanie belgickými regiónmi Valónskom a Bruselom, ktorých súhlas bol potrebný na dosiahnutie belgického „áno“. Valónsko informovalo EK o svojich výhradách už pred rokom.

Rozhodovatelia na úrovni EÚ dúfali, že sa im podarí zvrátiť postoj Valónska vytýčením a následne dodržaním dátumu slávnostného podpísania CETA na plánovanom summite EÚ a Kanady. V tom sa prerátali, Valónsko však nakoniec prijalo kompromis viac-menej v línii rakúskej vlády.

Ratifikácia sa určite stretne s odporom vo viacerých členských štátoch. Strana Ľavica zvažuje napadnutie CETA na nemeckom Ústavnom súde. Pre odporcov CETA a TTIP sa možné „núdzové brzdy“ voči neoliberálnym dohodám o voľnom obchode nachádzajú na národnej úrovni.

Nemecký komisár Günther Oettinger reagoval na spor ohľadom CETA požiadavkou, aby sa na národnej úrovni nezasahovalo do obchodných politík únie. Spôsob, akým EÚ pretlačila dohodu CETA, prehlbuje krízu legitímnosti únie a prilieva olej do ohňa dezintegračným tendenciám.

Upravená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Kanada #CETA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku