Opodstatnený rast minimálnej mzdy

Jeseň okrem zrejúceho vína charakterizuje vyjednávanie o mzdách na budúci rok. Túto tému sprevádzajú mýty o škodlivosti mzdového rastu na zamestnanosť či konkurencieschopnosť. Lenže opak je pravdou.

08.11.2016 11:00
debata (2)

Spoločné analýzy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a OECD ukazujú, že nízka kvalita pracovných miest (najmä nízke mzdy) nikde neprináša ich vysoký počet. Naopak, niektoré krajiny vykazujú dobré výsledky v oboch. Dokonca výskum Medzinárodného menového fondu (MMF) zistil, že „nižšia úroveň nerovnosti má silnú súvislosť s rýchlejším a trvácnejším rastom“ a redistribučné politiky s cieľom znižovania nerovnosti „vo všeobecnosti podporujú rast“.

Aby nebolo pochybností, že hovoríme o spravodlivejších platoch, OECD a MMF zdôrazňujú, že základom pre zníženie nerovnosti je „širšie zdieľanie ziskov z rastu produktivity… Rozdiely v príjmoch sa neznížia, ak sa prínosy z ekonomického rastu budú naďalej akumulovať u majiteľov kapitálu a tých, ktorí sú na vrchole príjmového rebríčka“.

MOP, OECD a Svetová banka upozorňujú, že „stagnáciu miezd nemožno vysvetliť výlučne slabým ekonomickým rastom. Tento trend reflektuje zväčšujúcu sa medzeru medzi mzdami a produktivitou práce. V krajinách G20 sa medzera začala vytvárať už pred krízou a stále sa nezmenšila. Výrazne sa zväčšovala od roku 2010, pretože mzdy v mnohých vyspelých krajinách pokračujú v stagnácii, zatiaľ čo rast produktivity práce sa už obnovil“.

Na Slovensku to nie je inak. Za poslednú dekádu rástla medziročne produktivita práce rýchlejšie ako mzdy. V rokoch 2007, 2010 a 2013 bol tento rozdiel dvojpercentný, v rokoch 2011 a 2012 ešte o percento vyšší. Štát nemá v kapitalizme veľa možností, ako tento negatívny trend ovplyvňovať, o to dôležitejšiu úlohu zohráva minimálna mzda.

Jej odporcom britský ekonóm Alan Manning odkazuje: „Finančná kríza otriasla presvedčením ekonómov, že finančné trhy nemôžu zlyhať, lebo ich k disciplíne núti tlak konkurencie. Takže trhy – pracovné rovnako ako finančné – potrebujú istú reguláciu, aby dobre fungovali a minimálna mzda je legitímnou zbraňou z arzenálu regulácie.“

Dnes je rozdiel medzi bohatými a chudobnými najväčší vo väčšine členských krajín OECD za posledných tridsať rokov: najbohatších 10 percent populácie v štátoch OECD má disponibilný príjem 9,5-násobne vyšší ako 10 percent najchudobnejších obyvateľov (v 80. rokoch minulého storočia bol tento rozdiel sedemnásobný). V krajinách OECD sa podiel jedného percenta najlepšie zarábajúcich na celkových príjmoch zvýšil zo 6,7 percenta v polovici 70. rokov na 10,3 percenta o 30 rokov neskôr.

Analýzy vykonané na Slovensku potvrdzujú obdobný vývoj. Podiel 10 percent ľudí s najnižšími čistými príjmami v roku 2012 predstavoval 1,66 percenta z celkových čistých príjmov evidovaných v databáze Sociálnej poisťovne. To je oproti 29,53-percentnému podielu 10 percent najbohatších priepastný rozdiel. Dokonca ani súčet čistých príjmov spodných 50 percent nedosahuje úroveň príjmov horných 10 percent populácie, takže polovica horšie zarábajúcich na Slovensku dokopy nezarába toľko, koľko desatina najlepšie platených! Vývoj jednotlivých príjmových skupín ukazuje, že v krízovom období chudobní, z hľadiska čistých príjmov, stratili v prospech najvyšších príjmových skupín.

Kríza-nekríza, podiel príjmov zo mzdy jedného percenta najlepšie zarábajúcich sa za dvadsať rokov zvýšil o 20 percent! Aj OECD poukazuje na analýzy, ktoré dokazujú, že sa pracovné príjmy najlepšie zarábajúcich dramaticky zvýšili, zatiaľ čo situácia ľudí na opačnom konci rebríčka sa zhoršila. Čiže distribúcia príjmov pred zdanením sa vo väčšine členských krajín OECD stáva stále nerovnomernejšou. Aj preto je dôležité, aby minimálna mzda na Slovensku stúpla i v budúcom roku.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #mzda