A hoci každý piaty vrah na svete je žena, príbehy smrti ženských obetí sa radikálne líšia od tých mužských. Muži sa zvyčajne stávajú obeťami cudzincov. U žien je to však strašidelne naopak. Jedným z najnebezpečnejších miest pre ženy je ich vlastný domov. A najnebezpečnejším nepriateľom ženy nie je sériový či náhodný vrah, alebo vypočítavý kriminálnik, ale ich najbližší partner či iný blízky člen rodiny. V roku 2012 zomrelo rukou svojho partnera alebo člena rodiny 43 600 žien. V celosvetovom priemere to denne znamená 119 zavraždených žien alebo jedna každých dvanásť minút.
Tento príbeh vraždenia žien nie je príbehom zbraní a nožov v rukách cudzincov, ale brutálne zradenie manželských sľubov a spoločenskej morálky. Je to príbeh o tom, aká tenká môže byť hranica medzi partnerskou láskou a brutálnou vraždou. Čísla to potvrdzujú. V šesťdesiatich percentách prípadov je vrahom partner alebo člen rodiny. Ak vraždí výlučne partner, percento stúpa až na sedemdesiatosem.
Čo s tým môžeme urobiť? Minulý rok si svet stanovil cieľ. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj okrem iného vyzýva aj na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám a dievčatám vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a ďalšieho vykorisťovania. Cieľ zahŕňa aj zníženie všetkých foriem násilia a s tým súvisiacich mier úmrtia.
Naša spoločná práca sa zakladá na jednej neodškriepiteľnej pravde: hoci štatistiky o vraždách všade kolíšu, ženské obete vrážd zo strany partnerov sa v podobnej miere vyskytujú vo všetkých regiónoch sveta. V Európe, Ázii aj Severnej Amerike máme teda všetci rovnaký záujem. Musíme však zásadne zmeniť spôsob, akým sa na tento trestný čin pozeráme.
Spomínané údaje nám odhaľujú boj, ktorý je pred nami. V tomto prípade je však bojové pole domácou pôdou – a konflikt sa odohráva doma a v súkromí vo všetkých krajinách. Vraždy žien a detí sa musia brať vážne – od prvej kontaktnej osoby, cez súdy až po tvorcov legislatívy. Nemali by sme si pritom dovoľovať žiadne úľavy. Nemôžeme sa len tak pozerať na to, ako dochádza k vraždám žien a detí na miestach, kde by sa mali cítiť bezpečne.
Kľúčom je pohlavie. Čoraz viac sa vo svete uznáva, že tu máme do oči bijúcu nerovnosť. Azda to pomôže väčšiemu počtu žien dostať sa do vedúcej pozície v našich spoločnostiach. Možno to pomôže zmeniť aj niektoré skostnatené názory.
Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách je dňom, keď by sme mali povedať nie tejto smrteľnej pliage, ktorá je hanbou našej spoločnosti. To však nemôže stačiť. Slová sa musia premeniť na naozajstné skutky. A tie musia viesť k záchrane životov, pretože každoročne prichádzame o tisíce žien a dievčat.
Každá forma smrti je mizériou a utrpením, ktoré prechádza z generácie na generáciu. Všetci sa musíme snažiť o to, aby sme ďalšej generácii odovzdali niečo pozitívne. Musíme rešpektovať a ctiť nielen životy žien a dievčat, ale v konečnom dôsledku všetky životy.