Atentát na demokraciu

Nie som právnička, ale ako občianka tohto štátu chcem rozumieť dôvodom, pre ktoré sa viacerí právnici domnievajú, že Mečiarove amnestie sa zrušiť nedajú.

30.11.2016 14:00
debata (63)

Je z hľadiska ústavnosti, spravodlivosti a ochrany slobody správne, ak sa ústavným zákonom chráni politický terorizmus? Únos rodinného príslušníka politického oponenta a vraždu Remiáša totiž nie je možné ani inak kvalifikovať.

Ak sa zmierime s tým, že zákony nedokážu ochrániť občanov pred svojvôľou politikov, tak prenechávame voľné pole ďalším s ambíciami vládnuť bez kontroly.

Vyhlásiť „amnestiu“ na páchateľov týchto zločinov ešte predtým, ako sa vôbec tieto skutky vyšetria, je predsa zásahom do nezávislosti súdov, do výkonu spravodlivosti. Obhajovať takéto pseudoamnestie je preto dosť nepochopiteľné.

Právny akt amnestie sa nedá vykladať len formalisticky, bez vzťahu k spravodlivosti. Aké verejné dobro, akú spravodlivosť podľa odborníkov na ústavné právo, sledovali Mečiarove amnestie? Veď týmito aktmi nenapravil Mečiar žiadne krivdy, neodpustil politickým odporcom, ba práve naopak.

Ich jediným cieľom bolo chrániť spolupáchateľov politického terorizmu a zastrašiť nezávisle mysliacich ľudí. A to predsa nemôže byť legitímnym dôvodom amnestií. Považovať Mečiarove „amnestie“ za skutočné amnestie je absurdné. Samotné pomenovanie predsa nie je dôkazom, že išlo o akt amnestie.

Ak by sme teda pravdivo kvalifikovali Mečiarove „amnestie“ ako protiústavný akt, tak by sme si iba naliali pohár čistého vína. Argumenty, že by išlo o nebezpečný precedens, že žiadne amnestie nemožno zrušiť z dôvodu porušenia zákazu retroaktivity princípu, by sa javili v inom svetle.

Historická skúsenosť poskytuje dostatok dôkazov o tom, že každý človek, keď získa moc, má tendenciu ju zneužiť. Demokratický systém je preto založený na protiváhe moci a na vláde zákona, ktorá je nad všetkými, aj nad ústavnými činiteľmi.

Chrbtovou kosťou ústavnosti je princíp nezávislej súdnej moci, oddelenej od výkonnej a zákonnej moci. Žiaden občan demokratického štátu si nesmie uzurpovať výkon viacerých mocí. A to Mečiar urobil.

Dovolil si v modernej demokracii čosi nepredstaviteľné – vyhlásením „amnestie“ zabránil polícii a justícii, aby nezávisle konali, zneužil súbeh moci predsedu vlády a prezidenta. Žiaden prezident nesmie zneužiť amnestie na beztrestné terorizovanie svojich politických oponentov.

Mečiarove „amnestie“ ublížili celej spoločnosti, nielen priamym obetiam jeho despotizmu. Doteraz oslabujú dôveru v našu demokraciu a jej inštitúcie ubrániť štát a jeho občanov a občianky pred takýmto zneužívaním moci.

Mečiarove „amnestie“ sú dôkazom, že vládu zákona a princíp oddelenej moci možno beztrestne nerešpektovať. V širokej verejnosti to vyvoláva nedôveru. Mečiar prvý podlomil profesionálnu česť a poctivosť sudcov a policajtov. Z týchto rán sme sa dosiaľ nespamätali. A nielen amnestie, ale aj iné jeho akty boli atentátmi na demokraciu a ústavnosť v našom štáte.

Zákony a spoločenské inštitúcie vytvárajú omylné ľudské bytosti. Tie chybné musíme revidovať. Aj tie zákony, ktoré sú vyhlásené za ústavné, ak deštruujú samotné princípy ústavnosti, treba zrušiť. Inak rezignujeme na našu dôstojnosť, na morálnu súdnosť a zodpovednosť.

Ak sa zmierime s tým, že zákony a spoločenské inštitúcie nedokážu ochrániť občanov a občianky pred svojvôľou kohokoľvek, vrátane predsedu vlády, prezidenta či ministra, tak prenechávame voľné pole ďalším politikom s ambíciami vládnuť nad rámec zákona a bez kontroly.

Keď nenájdeme spôsob, ako sa vyrovnať s Mečiarovým dedičstvom, tak tu chýba odvaha, statočnosť a múdrosť, ako aj vôľa odmietnuť takýto spôsob výkonu moci. Barbarské praktiky chrániace politický terorizmus a korupciu neposilnia dôveru občanov v naše politické inštitúcie a vo vládu zákona, bez ktorej stojí demokracia na vratkých nôžkach. Vládu zákona a právnu istotu občanov neoslabí zrušenie amnestií, práve naopak.

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie