V jeho provizórnom menu však žiadna ponuka predčasných volieb nefigurovala. Hegemón vládneho trojlístka, premiér Fico, preto oprávnene očakával, že ani jeho koaličný vyvolenec Danko sa myšlienkou skrečovania volebného obdobia predčasnými voľbami ani len v teoretickej rovine nezapodieva.
Danko sa zákulisným spolčovaním so Sulíkom pri sondovaní priechodnosti predčasných volieb v parlamente sám diskvalifikoval. Neodolal svojim prehnaným ambíciám vystriedať v premiérskom kresle, v prípade, že by mu ho ponúkla zmena koaličnej konfigurácie, oslabeného Fica. Aj keď mu to stratég Fico cez médiá priamo nevykričal, sám si vystavil vo vládnej koalícii glejt vierolomného partnera. Úplne nezmyselne. Veď ani v prípade, že by predčasné voľby podporili všetky parlamentné subjekty okrem Smeru, čo je viac ako nepravdepodobné, Smer so 49 mandátmi by ich hravo zablokoval s marčekovcami, ktorých vyhnal Kollár z „rodiny“, či inými nezaradenými poslancami, ktorí by prišli o svoje teplučké miesta v laviciach NR SR. Predčasné parlamentné voľby možno považovať v roku 2017 prakticky za bezpredmetné.
Líder Smeru navyše nepotreboval okamžite knokautovať Danka. Vyhovovalo mu, že do roly potenciálneho rozbíjača vládnej trojkoalície sa tento výbušný a mocensky nedočkavý predseda národniarov vmanévroval v očiach verejnosti sám. Robert Fico sa rozhodol, že si vyčká na politicky príhodnejšiu chvíľu, kedy ho dostane na kolená. Smer navyše nepotrebuje odrovnať utáraného Danka a stratiť svojho koaličného partnera, ku ktorému uteká časť jeho voličov, ani v najbližšej budúcnosti. Skôr ho potrebuje dostať do polohy poslušného vazala, ako si z neho vyrobiť politického súpera. A v opozičnom Sulíkovi či Matovičovi nevidí v dohľadnom čase relevantných konkurentov, ktorí by do konca volebného obdobia mohli Smer pripraviť o moc. Ak skúsený technológ moci, akým Fico je, niečo intuitívne neomylne číta, tak je to nateraz nemenná konfigurácia politickej moci. Aj keby sa rozhodol líder Smeru zmeniť ju predčasnými voľbami a vymeniť, prípadne sa posilniť iným koaličným partnerom (napríklad KDH), je to na jeho vôli. Koaličná moc bez Smeru-SD nemá nielen nateraz, ale ani v perspektíve roku 2017 žiadnu alternatívu.
Ak niečo omína Smer v krátkodobom horizonte, je to predovšetkým obsahová vyprázdnenosť. Ani októbrová pracovná konferencia, ba ani decembrový snem Smeru nedokázali zamaskovať hlboký deficit voličsky príťažlivej agendy. Jej absencia v synergii s mnohými medializovanými kauzami (hlavne kauza Bašternák spájaná s Kaliňákom) zapríčinila odlev časti svojich sklamaných voličov do Dankovej SNS, ale aj ku Kollárovej „rodine“ či dokonca ku Kotlebovi. Smer musel teda na personálnom sneme aspoň kozmetickými zmenami na podpredsedníckych postoch na istý preferenčný úbytok zareagovať a pokúsiť sa zastaviť zostupný trend svojej trajektórie.
Aj keď líder Smeru i delegáti snemu podržali v podpredsedníckom kresle Kaliňáka, záťaž kauzy Bašternák na preferencie Smeru, ale aj bezproblémovú spoluprácu s koaličnými partnermi definitívne nezažehnali. Ani SNS, ani Bugárov Most si nevynucujú odchod Kaliňáka z vlády, ale výrazný pach kauzy a konfliktu záujmov, v ktorom sa ocitol jeden z kľúčových ministrov koaličného kabinetu, nevonia ani im a morálne obozretnými vyjadreniami tlačia na Smer, aby si ho riešil vo vlastnej vnútrostraníckej réžii. Aj keď Kaliňáka poctili na sneme delegáti vysokým počtom odovzdaných hlasov, nemá v strane takú všeobecnú dôveru, akú mu pripisuje predseda.
Bezvýhradnú podporu stráca podľa opatrných vyjadrení aj medzi podpredsedami Smeru – Maďaričom, jeho protežantom Blanárom či dokonca Kažimírom alebo Pellegrinim. Vyzerá to tak, že už v tomto roku sa bude v štruktúrach Smeru čoraz dravejšie presadzovať nástupnícka os po Ficovi: Maďarič – Pellegrini – Kažimír – Blanár i od Pašku emancipovaný Žiga. Za chrbtami tejto podpredsedníckej garnitúry Smeru neregistrujú ani politickí protivníci také oligo-podnikateľské pozadie, aké pripisujú Kaliňákovi či Ficovi.
Obaja podpredsedovia Smeru, podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini a minister financií Peter Kažimír, ktorí prevzali viaceré progresívne prvky z Filkovho projektu Hodnota za peniaze (dôsledné sledovanie oprávnenosti verejných výdavkov v zdravotníctve, doprave a informačných technológiách) povzbudzujú zdravé, neklientelistické a nekorupčné praktiky Smeru vzdialené manierom oligokracie a kešu. Čiže vzďaľujú sa svetu, s ktorým je spájaný Robert Kaliňák. S Pellegriniho úradom aktívne spolupracujú aj ľudia z iniciatívy Slovensko digital, ktorí verejne pranierujú nekalé praktiky či upozorňujú na podozrivé projekty v IT sektore. Už len týmito odlišnosťami v mene verejného záujmu sa vzďaľujú svetu podozrivých operácií a neprehľadných schránkových firiem Kaliňáka, Počiatka či Pašku, ktoré v minulosti sprevádzali imidž Smeru.
Ak táto neoligarcho-podnikateľská skupina pod taktovkou Mareka Maďariča a s tichým posvätením lídra Fica nadobudne v priebehu roku 2017 v Smere rozhodujúci vplyv, tak dobrovoľná rezignácia či marginalizácia podpredsedu Kaliňáka sa stane nevyhnutnou. Bude ozdravnou kúrou nielen pre prežitie Smeru, ale aj celej trojkoalície nielen v tomto roku, ako aj perspektívou na jej zotrvanie do konca volebného obdobia.