Situácia dokonca zašla tak ďaleko, že podľa expertov na medzinárodnú bezpečnosť je stav horší ako počas studenej vojny v minulom storočí. Posledná studená vojna sa zavŕšila rozpadom Sovietskeho zväzu. Ako sa skončí tá súčasná?
Najnovší dôkaz prebiehajúcej studenej vojny prinieslo rozhodnutie odchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu o vyhostení 35 ruských diplomatov z krajiny. Dôvodom tohto kroku bol 13-stránkový dokument Ministerstva pre národnú bezpečnosť (DHS) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Správa mala priniesť technické detaily o zákernej kybernetickej aktivite ruských výzvedných služieb, ktorých cieľom bolo ovplyvňovanie výsledku amerických volieb.
Reakcia Obamu v zásade znamená, že Donalda Trumpa nepovažuje za legitímne zvoleného prezidenta. Trumpovi mali k zvoleniu pomôcť kampane zamerané na vládne organizácie, kritickú infraštruktúru, rôzne think-tanky, univerzity a korporácie, ktorým ukradli informácie. V médiách sa najviac diskutovalo o uniknutej elektronickej pošte demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej pred koncom kampane.
Tvrdenie, že za únikom sú ruskí hackeri napojení na vládu či dokonca samotného Vladimira Putina, nie je celkom triviálne, a preto by sme mali očakávať aj závažné dôkazy. Nie je to tak dávno, keď sa rozhodlo o vojenskej invázii do suverénnej krajiny na základe nepravdivých tvrdení.
Jadro správy DHS-FBI sa odvoláva na zoznam 895 internetových adries z vyše 40 krajín sveta vrátane USA. Na ich základe nie je možné určiť či preukázať skutočný pôvod nekalej internetovej aktivity, a už vôbec nie priame prepojenie na záujmy či členov ruskej vlády. Niektorí uznávaní bezpečnostní experti označili správu za príliš jednoduchú či dokonca detinskú.
Navyše, ak by dôkaz existoval, tak podľa Edwarda Snowdena, prebehlíka z národnej bezpečnostnej agentúry, by ho správa poskytla, pretože sám program na sledovanie aktivity ruských hackerov používal. Ak by aj americké úrady priniesli dôkaz o negatívnom ruskom vplyve na voľby v USA, tak ani zďaleka to nevysvetľuje zvolenie Trumpa za prezidenta.
Podľa profesora Stevena Cohena z Newyorskej univerzity, ktorý sa dlhodobo špecializuje na históriu americko-ruských vzťahov, základom pre súčasnú studenú vojnu bolo rozširovanie NATO smerom na východ v 90. rokoch minulého storočia, teda po rozpade Sovietskeho zväzu. Eskalácia studenej vojny pokračuje až do súčasnosti a podľa bývalého šéfa Pentagonu Williama Perryho je dnes riziko jadrovej vojny vyššie ako v minulosti.
Situácia sa komplikuje aj tým, že USA pokračujú vo svojej zahraničnej politike na Blízkom východe štýlom, ktorý presadzovali už od čias ruskej okupácie Afganistanu v 70. rokoch minulého storočia.
Podpora odboja proti komunistickému vplyvu Ruska v Afganistane či podpora odboja proti diktátorským režimom v Iraku, Sýrii alebo ďalších krajinách pomáha vzostupu čoraz extrémnejších islamistických hnutí. Minimálne časť vzostupu radikálneho islamu sa dá v tomto kontexte vnímať ako vedľajší produkt studenej vojny medzi USA a Ruskom.
Jej prvou obeťou je pravda. Čím skôr si uvedomíme realitu studenej vojny, tým skôr si tiež uvedomíme, že opäť treba čítať medzi riadkami. Mohlo by to zvýšiť našu odolnosť proti propagande, či už vanie vietor z východu, alebo zo západu, alebo dokonca z juhu. Ak sa vietor zmení vo víchricu, nebude cesty späť a tentoraz sa studená vojna nemusí skončiť „iba“ rozpadom Sovietskeho zväzu.