Ako sa vymaniť z chudoby

Príjmová nerovnosť a chudoba v ľudskej spoločnosti, jej najrôznejšie pramene a následky sú prirodzenou doménou spoločenských vied. Vzhľadom na obšírnosť problematiky a jej rastúcu relevanciu, o výskumné otázky súvisiace s rozdelením statkov v spoločnosti nie je núdza v ekonómii, politológii či demografii.

13.01.2017 07:00
debata (2)

O fenomén mate­riálnej deprivácie a jeho vplyve na človeka sa však čoraz viac zaujímajú aj vedné disciplíny, ktoré skúmajú fungovanie ľudského mozgu.

Science, jeden z najvplyvnejších vedeckých časopisov sveta, zasvätil v roku 2014 celé zvláštne vydanie sociálnej nerovnosti, skúmanej z pohľadu viacerých vedných disciplín. Výber témy bol naozaj na mieste, a to nie iba pre rastúcu nerovnosť v rozvinutom svete, ale aj kvôli najnovším výsledkom vedných disciplín mimo okruhu tradičných spoločenských vied. Psychológia a medicína totiž nachádzajú čoraz viac dôkazov o zásadnom negatívnom vplyve materiálnej deprivácie na psychiku človeka a na ľudský mozog, a tým aj na schopnosť jedinca vymaniť sa z chudoby.

Jedným z nosných príspevkov zvláštneho vydania bol prehľadový článok Johannesa Haushofera a Ernsta Fehra, dvoch behaviorálnych ekonómov pôsobiacich na pomedzí psychológie a ekonómie, o rozhodovaní ľudí pod finančným tlakom. Materiálny nedostatok zvyšuje mieru ekonomickej „krátkozrakosti“ a zároveň znižuje ochotu riskovať. Na vymanenie sa z biedy však potrebujeme práve schopnosť rozmýšľať v dlhodobom horizonte a istý zdravý apetít pre riziko.

Vhodné je spomenúť aj výskum realizovaný tímom psychiatrov pod vedením Joan Lubyovej z Washingtonovej univerzity v štáte Missouri. Vo svojej analýze dospeli k záveru, že deti vyrastajúce v chudobnejších rodinách majú nedostatočne vyvinutú amygdalu a hipokampus. Ide o dôležité orgány v mozgu, ktorých fungovanie ovplyvňuje mieru agresivity, ako aj pamäť. Výskumy poukazujú na častý výskyt menšej amygdaly u agresívnejších osôb, zatiaľ čo menší hipokampus sa často vyskytuje u ľudí s horšou pamäťou, a teda aj horšími poznávacími schopnosťami.

Schopnosť regulovať vlastnú agresivitu, ako aj učiť sa, sú neodmysliteľné pre posun na spoločenskom rebríčku, a to najmä u tých, čo pochádzajú z chudobnejšieho prostredia. Hoci jednoznačné preukázanie kauzálneho súvisu medzi štruktúrou mozgu a vlastnosťami i schopnosťami človeka je náročné, núka sa otázka, či jedným z dôležitých prameňov „dedičnosti“ chudoby, fenoménu detailne zdokumentovaného spoločenskými vedami, nie sú práve zmeny vo vývine mozgu čiastočne zapríčinené materiálnym nedostatkom, ktoré následne sťažujú úspešné zaradenie sa do spoločnosti u ľudí, ktorí vyrastali v biede.

Okrem súvisu medzi chudobou v detstve a vývojom mozgu sa tím z Washingtonovej univerzity zameral aj na mechanizmus, cez ktorý nedostatok vplýva na vývoj detí. Kľúčovým faktorom je najmä výskyt stresujúcich životných udalostí, ako aj nízka kvalita komunikácie rodiča s dieťaťom. Výskum teda naznačuje, že negatívny efekt chudoby na vývin mozgu možno výrazne zmenšiť najmä trpezlivou výchovou a ochranou detí pred stresom.

Zmapovaniu a pochopeniu vzťahov medzi mozgovým vývojom a sociálnymi podmienkami v detstve napomohla aj rozsiahla analýza spracovaná pod vedením Kimberly Nobleovej z Kolumbijskej univerzity v New Yorku a Suzanne Houstonovej z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles. Aj keď článok publikovaný ich tímom roku 2015 v časopise Nature Neuroscience nepodporil všetky závery už existujúcich prác, ich dáta naďalej naznačujú nezanedbateľný negatívny vplyv chudoby na vývin mozgu a na poznávacie schopnosti.

Ich výskum zároveň ukázal, že vzťah medzi chudobou v detstve a nedostatkami vo vývoji detí nie je úplne lineárny. Čísla naznačujú, že pomerne malý nárast v disponibilnom príjme najchudobnejších domácností dokáže výrazne zlepšiť kvalitu mozgového vývoja detí žijúcich v týchto rodinách. Naopak, pozitívny efekt dodatočného nárastu príjmu v bohatších domácnostiach je menší.

Vďaka najnovšej práci lekárov a psychológov vieme lepšie pochopiť fenomén „dedičnosti“ socioekonomického statusu. Je pravdepodobné, že táto dedičnosť nemá svoj základ iba v spoločenských štruktúrach, ktoré nás obklopujú, ale aj vo vplyve materiálnej deprivácie a z nej prameniaceho stresu na osobnosť a kognitívne schopnosti jedinca. Dáta však tiež naznačujú, že najefektívnejšou môže byť práve materiálna pomoc pre tie najchudobnejšie rodiny. Je to dôležité posolstvo, ktoré by si slovenská politická elita, ale aj široká verejnosť mali pamätať pri určovaní pravidiel redistribúcie v našej spoločnosti.

Rozšírená verzia článku aj s odkazmi na pôvodné pramene je zverejnená na blogu Kritická ekonómia.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba #príjmová nerovnosť
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy