Ako ďalej, GM, Ford a Mr. Trump?

Nouriel Roubini, profesor na Stern School of Business v New Yorku a predtým člen Rady ekonomických poradcov Clintonovej administratívy, nedávno varoval, že Trump môže presadzovať populistické, antiglobalizačné a protekcionistické politiky, ktoré poškodia obchod a obmedzia voľný pohyb kapitálu a práce.

16.01.2017 12:00
debata (8)

Pripomína, že v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia takáto politika USA pomohla zasiať semeno druhej svetovej vojny. Protekcionizmus mal za následok odvetné opatrenia a menové vojny, ktoré zhoršili Veľkú depresiu (depresiu po prvej najväčšej kríze kapitalizmu na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia). Roubini má pravdu pri hodnotení kritického obdobia minulého storočia. Má pravdu i pri porovnávaní so začínajúcou sa érou novozvoleného prezidenta USA?

Zabránia sťahovaniu firiem z USA?

Sociálna sieť Twitter sa pre Donalda Trumpa stáva médiom, cez ktoré verejnosť informuje o politikách, ktoré bude ako prezident presadzovať. Je to nepochybne riskantné z dvoch dôvodov: krátke tweety nútia k zjednodušovaniu a môže si ich prečítať ktokoľvek. Inými slovami, ich autor môže byť verejnosťou kedykoľvek braný na zodpovednosť.

V USA, kde vzťahy medzi vládou a biznisom sú menej organizované ako v Európe, individuálne väzby na vládu a jej byrokratov sú pre firmy kľúčové.

Zdá sa však, že sa už osvedčili ako účinný nástroj „umravňovania“ amerických firiem. Na tweety, v ktorých pohrozil dvom najväčším americkým automobilkám tvrdou odvetou v prípade ich rozhodnutia investovať v Mexiku a nie v USA, vrcholoví manažéri sklonili hlavy. Odpoveď Akia Toyodu, prezidenta japonskej spoločnosti Toyota, nebola natoľko porazenecká: „Ak sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska, ideme rovnakým smerom.“

Už v prezidentskej kampani sa Trump zastrájal, že zastaví sťahovanie amerických firiem z USA do zahraničia. Vyhlásenia tohto druhu napríklad v štáte Michigan, ktorý prišiel o časť zamestnanosti v priemysle, nepochybne pridali na Trumpovej popularite. Do akej miery boli tieto vyjadrenia populistické?

Trump rozhodne nie je jediným politikom, ktorý kritizuje tzv. offshoring, teda presúvanie výroby z jedného do druhého štátu, pretože nová destinácia ponúka nižšie mzdy a dane, mäkšie zákony. Z offshoringu možno profitujú štáty určenia, no určite aj firmy. Jediným dôvodom offshoringu je totiž vyšší zisk. Ak sa GM a Ford rozhodli anulovať svoje zámery a neinvestovať v Mexiku, znamená to, že to urobili na úkor zisku?

Vyhrážky budúceho prezidenta

Budúci prezident pohrozil, že corolly, lincolny a modely Ford Escape prípadne vyrobené v Mexiku zaťaží dovoznými tarifami až do výšky 35 percent. Znalci obchodnej zmluvy medzi USA, Kanadou a Mexikom (pod skráteným názvom NAFTA), ktorej negociáciu energicky podporoval Bill Clinton a stala sa účinnou prvého januáru 1994, dobre vedia, že zaviesť nové clá nie je jednoduché.

Článok 302 hovorí, že pokiaľ zmluva neustanovuje inak, žiadna zo strán nemôže zvýšiť existujúce clá alebo zaviesť nové. Výnimkou by bolo, keby sa jej podarilo dokázať, že ide o dumping. O tomto článku Trumpa jeho poradcovia možno poučili, lebo sa viackrát vyjadroval, že buď dosiahne v zmluve zmeny, alebo od nej odskočí. Oboje zmluva pripúšťa.

Kanadská vláda už oznámila, že by pristala na zmeny v zmluve (má na to svoje vlastné dôvody), ale o každej úprave zmluvy sa musia dohodnúť všetci traja účastníci. Ako sa zachová Mexiko? Pred účinnosťou zmluvy sa v Mexiku vyrobil asi jeden milión áut, súčasnosti trojnásobok.

Mzda v mexických automobilkách dnes dosahuje asi 80 percent mzdy v USA. Hoci rozdiel nie je až natoľko markantný – nižšie mzdové náklady sú lákadlom. Trump môže od zmluvy odskočiť. Umožňuje mu to článok 2205. Doba odchodu netrvá viac ako pol roka. Trump si za to vyslúži označenie: antiglobalista. Ale jeho doterajšie podnikateľské aktivity a podnikateľské aktivity budúcich členov jeho vlády tomu nenasvedčujú.

Prečo GM a Ford ustúpili?

Odpoveď možno nájsť vo vyjadrení Akia Toyodu: „I keď americké firmy sa zameriavajú na krátkodobý zisk viac ako japonské, nemôžu nemyslieť i na niekoľko rokov dopredu. Musia sa vystríhať toho, aby boli s novou Trumpovou administratívou na vojnovej nohe. Okrem toho, ak si udržia s Trumpom dobré vzťahy, budú si môcť nárokovať kompenzovanie strát z toho, že nové investície v USA budú menej výnosné ako v Mexiku.

V Spojených štátoch, kde vzťahy medzi vládou a biznisom sú menej organizované ako v Európe, individuálne väzby na vládu a jej členov či vládnych byrokratov sú pre firmy kľúčové. Trump ako obchodník už teraz avizuje, že bude priateľskejší k biznisu, ako bol George W. Bush a možno i Ronald Reagan. Chce presadiť najvýraznejšie zníženie korporátnej dane, z 35 na 15 percent.

Vysoké dane, najvyššie medzi štátmi OECD, mnohé americké korporácie viedli k tomu, že zisk nepriznávali a ukladali ho v zahraničí. Medzi nimi je absolútnym rekordérom Apple. Trump preto navrhuje daňovú amnestiu, respektíve iba 10-percentnú daň na repatriáciu zisku do USA. Či to zaberie, uvidíme. Isté však je, že biznis sa Trumpa nemá prečo báť.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Donald Trump