Dankov narastajúci apetít

06.02.2017 09:00

Aj keď prevažná časť verejnosti bude bezprostredne po vynútenom odchode šéfa regulačného úradu tlieskať Robertovi Ficovi za upratanie ich nominanta a smiať sa z Danka, tento spor o „medonosné úle“ sieťových odvetví sa ani zďaleka nekončí.

Dankova zmienka o hrozbe koaličnej krízy, ktorú sa podujali nižšie „šarže“ oboch strán konfliktu navonok zľahčovať, ich prvý zásadný spor vnútri vládnej koalície zďaleka nevyriešila. A čo nedopovedali, zrejme neskončí iba „odpálením“ dlhoročného šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka.

Aj keď Dankov narastajúci apetít na vlamovanie sa do mocenských „včelínov“ Smeru obmedzuje jeho vlastná komunikačná nemotornosť, zdá sa, že ani to ho nezastaví.

Dankova SNS si už pred vlaňajšími parlamentnými voľbami robila chuť na „medové“ plásty energetiky starostlivo skrývané pred laickým voličstvom v „úľoch“ kedysi monokratického Smeru. Medoústemu Dankovi už vtedy klalo oči výsadné postavenie a nekontrolovateľná rozpínavosť Křetínskeho EPH a J&T v slovenskej energetike chránená kuklou „nezávislého“ ÚRSO.

Preto SNS už pri koaličných rokovaniach vyložila na stôl svoju požiadavku na vznik energetického holdingu (spojenie Slovenských elektrární a SPP i so svojimi distribučnými spoločnosťami) pod spoločnou koaličnou kontrolou či vznik akejsi koaličnej kontrolnej sekcie na Ministerstve hospodárstva SR, aby sa aj ona dostala k „dohľadu“ nad energeticky bohatým plástom slovenského energobiznisu. Ale práve na tejto strategickej kontrole energotokov sa Smer so SNS dodnes nedokázali dohodnúť.

Napriek tomu, že sa ani jeden z pokusov dankovcov na prienik do energetického kráľovstva Smeru doteraz nevydaril, ako si predstavovali, tlak na prerozdelenie zdrojov vládnej moci zo strany SNS narastal.

Smer ustúpil SNS na čele SIS, v Policajnom prezídiu, ich nominantov vpustil aj do dozorných rád distribučných sietí v regiónoch. Dlho neobsadených zostalo iba pár miest v predstavenstvách či dozorných orgánoch SE a SPP (Eustreame) a navyše sa od volieb v princípe nepohlo ani s myšlienkou spoločného energetického holdingu či „kontrolnej“ sekcie na MH SR a jej personálnym obsadením.

SNS tlačila na pílu definitívnej dohody so Smerom aj cez podružnejšie konflikty, akými bol napríklad zamrznutý spor s Maďaričom o zvýšenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. SNS trpezlivo vyčkáva s jeho rozuzlením až do letnej voľby nového riaditeľa RTVS. V talóne si necháva zatiaľ aj svoj doteraz zdržanlivý postoj k osudu ministra vnútra spájaného s neuzavretou kauzou Bašternák.

Aj keď Dankovu mocenskú ambicióznosť a narastajúci apetít na vlamovanie sa do mocenských „včelínov“ Smeru do istej miery obmedzuje jeho vlastná komunikačná nemotornosť (znásobená aj slabšou konkurencieschop­nosťou jeho mediálneho tímu oproti profesionálnejším poradcom premiéra na čele s Erikom Tomášom), zdá sa, že ani to ho nezastaví.

Aj napriek tomu, že z preferencií SNS i jeho obľúbenosti mu čosi ubrala mocensky neškodná, skôr mediálne atraktívna kauza kapitánskych výložiek, neradno Danka podceňovať. Napriek tomu, že si mediálny tím Smeru mädlí ruky nad preferenčným prepadom národniarov, v parlamente majú stále v rukách mocenský výtlak pätnástich mandátov nevyhnutných pri podpore vládnej trojkoalície.

Smer by zrejme nemal podceňovať ani Dankovu nevyspytateľnosť či priam posadnutosť sprisahaneckými predstavami, že za jeho kompromitáciou v médiách, ktorá sa dotkla jeho dobráckeho imidžu (zverejnenie fotografií, na ktorých údajne fyzicky ubližuje svojej niekdajšej priateľke), stoja intrigáni z EPH či dokonca Erik Tomáš so svojím mediálnym tímom. Ich zverejnenie sa dotklo tak silne Dankovho ega, že v eskalácii napätia so Smerom ho musia z nepodloženého podozrievania tlmiť dokonca aj jeho stranícki spolupútnici.

Na tejto zaslepenej posadnutosti Andreja Danka by sa rád priživil aj tretí koaličník vo vládnej partii – Most-Híd. Rola úspešného zmierovateľa a mediátora potenciálneho konfliktu medzi Smerom a SNS by v koalícii zrejme pripadla skúsenému politickému harcovníkovi Bélovi Bugárovi. Prečo by teda z úspešnej sprostredkova­teľskej misie nevyťažil z benefitov moci aj on?

S narastajúcou Dankovou mocenskou nedočkavosťou a ambicióznosťou klásť čoraz hrubšie polená Smeru pod nohy, začala tak trochu kalkulovať dokonca aj opozícia. Lišiak slovenskej politiky Ján Budaj (OĽaNO) po mediálnom obnažení konfliktu medzi Smerom a SNS, kto v očiach svojho voliča skôr zotne hlavu Holjenčíkovi, odročil svoj návrh na zrušenie Mečiarových amnestií na marcovú schôdzu parlamentu.

Ak sa konflikt vyostrí alebo sa bude odkladať do stratena voľba nového šéfa ÚRSO, Danko môže na Smer zatlačiť aj hrozbou zmeny svojho doterajšieho postoja k Mečiarovým amnestiám. A to by mohol byť definitívny klinec do rakvy stability tejto vládnej koalície.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Danko #ceny energií #Jozef Holjenčík #Robert Fico #ÚRSO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk