Prečo málo recyklujeme

09.02.2017 09:00

Nový zákon o odpadoch mal prispieť k jeho väčšiemu zhodnocovaniu a k výraznému zníženiu skládkovaných odpadov.

V konečnom dôsledku mal priniesť i nižšie poplatky pre obyvateľov za komunálny odpad. Mal, lenže nestalo sa tak…

Rok je možno krátky čas na uskutočnenie očakávaných dosahov, ale napriek tomu už prichádza prvá negatívna informácia – envirorezort pripravuje výrazne zvýšiť poplatky za skládkovanie odpadov. Dôvod? Na Slovensku máme jedny z najnižších poplatkov za skládkovanie v rámci EÚ a pomerne veľa odpadov sa stále skládkuje a málo z nich sa recykluje.

Občania sú k separácii motivovaní nižšími poplatkami, tak prečo potom narastá objem skládkovaného odpadu? Ukazuje sa, že naše recyklačné kapacity sú výrazne poddimenzované.

Ako vzorový príklad sa uvádza Švédsko, kde sa až 99 % odpadov zhodnocuje a skládkuje sa len 1 %. Navyše švédske kapacity na zhodnocovanie odpadov pre svoje plné vyťaženie musia ešte časť odpadov dovážať! O čom to svedčí – o lepšom ekologickom cítení Švédov, o ich väčšej disciplíne či o lepšom systéme a legislatíve? Na Slovensku sa zhodnocuje v súčasnosti len niečom vyše 20 % komunálneho odpadu.

Sme teda v porovnaní so Švédmi menej disciplinovaní, či nemáme to správne ekologické cítenie? Asi nie, veď ľudia chcú platiť menej za „smeti“. Zákon o odpadoch bol okrem iného postavený na zásade „od kolísky po hrob“, za naloženie s odpadom sú zodpovední tí, čo uvádzajú na trh výrobky, ktoré sú po skončení svojej životnosti odpadom. Títo zodpovední výrobcovia, resp. nimi poverené Organizácie zodpovedných výrobcov (OZV) majú zo zákona povinnosť postarať sa o vznikajúci odpad. V spolupráci s obcami organizovať separovaný zber odpadov a následne vyseparovaný odpad od obce odobrať a odovzdať na zhodnotenie, recykláciu.

Ak občania odpad kvalitne a dôsledne vyseparujú, tak OZV by ho mali odovzdať na zhodnotenie. Občania sú ku kvalitnej separácii motivovaní nižšími poplatkami, tak prečo je potom miera zhodnocovania odpadov malá a narastá objem skládkovaného odpadu? Nekoná dostatočne OZV? Tá chce tiež zarobiť na predaji vyseparovaného odpadu. Ale má ho komu odovzdať, predať?

Tu niekde asi nastáva problém. Ukazuje sa, že v porovnaní napríklad s uvádzaným Švédskom sú naše recyklačné kapacity výrazne poddimenzované. Keď nie je kde odpad umiestniť, predať, tak zákonite končí na skládke. Žiaľ i taký, ktorý mohol byť kvalitnou druhotnou surovinou.

Po roku platnosti nového zákona o odpadoch sa ako jeho nedostatok ukazuje to, na čo okrem iného jeho kritici poukazovali už pri jeho prijatí – na nedostatočne vybudované recyklačné kapacity. Ich navýšeniu, resp. dobudovaniu sa ani v zákone, ani po jeho prijatí nevenuje potrebná pozornosť. Ich dostatok by mal byť v záujme výrobcov, resp. OZV, ale tí sa k tomu nehlásia. Úsmevne potom vyznieva napríklad „motivačná“ informácia o potrebe lepšie separovať plasty, veď sa z tohto odpadu potom robia plavky, vetrovky, spacie vaky a podobne. Robia, ale v Číne a nie u nás…

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov je zrejme iba otázkou času. Či prinesie očakávaný efekt v podobe nižšieho objemu odpadu na skládkach, je však veľmi otázne. Je asi veľmi nereálne uvažovať, že niekto (OZV, obec) plní skládky preto, že je to lacnejšie, menej prácne, ako riešiť odbyt v recyklačných závodoch. Alebo je nesúlad v cenách za skládkovanie a v cenách za vyseparovaný odpad? Bude sa i týmito problémami zaoberať príslušné ministerstvo alebo len zvýši poplatky za skládkovanie? Vyššie poplatky za skládkovanie odpadov určite nezvýšia podiel zhodnotenia odpadov, ale takmer určite zvýšia obyvateľom poplatky za „smeti“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recyklácia #zákon o odpadoch
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku