Amriho prípad nám ukazuje, že väzenie sa v súčasnosti pre určitú malú skupinu stalo prvým krokom k páchaniu násilia a ničenia. Ako ju môžeme vrátiť späť na cestu resocializácie a poraziť násilný extrémizmus? Rýchle riešenie neexistuje, máme však prístupy, vďaka ktorým sa väzni môžu stať imúnnejšími.
Skúsení extrémistickí náborári rozoznajú väzňov, ktorých je ľahšie pritiahnuť na stranu extrémizmu a ktorí po prepustení budú ochotní páchať teroristické činy. Využívajú monotónnosť väzenského života, nenávisť a frustráciu a snažia sa spoluväzňov nasmerovať k spoločnému ideologickému záväzku používať násilie. Veci nepomáha, ak väzenia využívajú nátlakové metódy, je v nich prítomné násilie, správanie ohrozujúce väzňov, sú preplnené a slabo riadené. To väzňov len povzbudzuje pripojiť sa k rôznym skupinám.
Na základe zistení Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), zverejnených nedávno v publikácii o zvládaní násilných extrémistických väzňov, je potrebné urobiť zmeny v troch hlavných oblastiach: tréning zamestnancov väzníc, manažment rizika a resocializačná práca s väzňami. Zamestnanci väznice vrátane vedenia musia vytvárať konštruktívne vzťahy a chrániť, udržiavať a dohliadať na rešpektovanie dôstojnosti väzňov. Každý zamestnanec by sa mal zúčastniť na tréningu špecializovanom na prácu s násilnými extrémistickými väzňami. Profesionalita, etika, ako aj podpora zamestnancom pri spracovávaní stresu sú základ. Pre dostatočný dohľad nad bezpečnosťou každého je potrebné zamestnať a vyškoliť dostatočný počet zamestnancov.
Manažment rizika je založený na implementácii vhodných bezpečnostných opatrení, ktoré zaistia, že väzni sa nachádzajú v bezpečnom zariadení a zaobchádza sa s nimi slušne a dôstojne. Začína to s vyhodnotením rizika pri príchode väzňa a malo by to ďalej pokračovať špecializovaným monitorovacím systémom. Resocializácia vychádza z logiky, že väzni, ktorí sa angažujú, sa odvrátia od radikálnych názorov a postojov. Nato, aby tento systém fungoval efektívne, je potrebné venovať pozornosť rodu väzňov, krajine, kultúre, ako aj väzenskému prostrediu.
Naším cieľom musí byť zmena v správaní spojená s prijatím, že radikálne názory vždy neohrozujú väzenie alebo komunity. Len malý počet radikálov sa zmení na násilných extrémistov. Jedným z našich najsilnejších nástrojov je prijatie a plná implementácia Minimálneho štandardu OSN pre zaobchádzanie s väzňami známy aj ako Mandelove pravidlá. Tie zaviedli dobrú prax pre zaobchádzanie s väzňami a riadenie väzníc.
Násilný extrémizmus a radikalizácia vo väzení a ich väzba na terorizmus sú prioritou v rámci medzinárodnej agendy. Svet sa nemôže nečinne prizerať, ako do väzenia vstupujú ľudia, ktorí sú už možno nahnevaní a frustrovaní a vychádzajú z neho ešte viac zatrpknutí, s odhodlaním zabíjať.
Tento problém nemá jednoduché riešenie. Kým však násilní extrémisti pripravujú svojich nových členov, my máme tiež čas propagovať dôstojnosť a ľudskosť, orientovať väzňov smerom k ich komunitám a zabrániť im, aby sa vrátili k svojmu doterajšiemu životu. A táto ich nová životná dráha sa začína vytvorením férových a spravodlivých podmienok vo väzniciach.