V posledných rokoch sa boria nielen s výrazným poklesom počtu prihlásených, ale aj s citeľným poklesom úrovne a pripravenosti nastupujúcich uchádzačov o ďalšie štúdium. Aj to je jeden z dôsledkov priam masového odlevu našich maturantov do zahraničia.
Podľa štatistických údajov sa v posledných rokoch viac ako polovica absolventov gymnázií hlási na zahraničné vysoké školy, pričom takmer tri štvrtiny z nich mieria do Čiech. Pritom túto ambíciu majú najmä tí lepší študenti. Tento fenomén má nielen výrazné negatívne dôsledky pre naše vysoké školy, ale je aj významným rizikovým faktorom pre našu budúcnosť.
Odlev schopných mladých ľudí má negatívne dôsledky nielen pre vysoké školy, ale predstavuje riziko pre celú spoločnosť.
Pozadím zahraničnej voľby štúdia je často argument o nízkej kvalite našich vysokých škôl, ktorý sa usadil v našom verejnom diskurze. Na Slovensku je takmer národným športom podceňovať všetko vlastné. Veď keď sa pozrieme na medzinárodné ratingy, tak naše najlepšie vysoké školy výrazne nezaostávajú za tými najlepšími v našom blízkom okolí. Pritom podpora z verejných zdrojov je v týchto krajinách často výrazne vyššia, čo sa prejavuje napríklad na určite lepšej úrovni infraštruktúry škôl a úrovni služieb pre študentov. Tie sú potom často vo vnímaní verejnosti oprávnene lepšie oceňované ako tie naše.
Interpretácia nižšej kvality následne pôsobí ako sebanaplňujúce sa proroctvo. Za očakávaním vyššej kvality masovo odchádzajú najmä schopní, aktívni a motivovaní študenti. Ich odlev však ohrozuje kvalitu našich vysokých škôl. Kvalitu štúdia totiž významne spoluovplyvňujú aj samotní študenti. Bez dobre pripravených študentov, so schopnosťami a s ochotou učiť sa, ambíciou a motiváciou nielen získať diplom, ale sa aj niečo naučiť, len ťažko môže vysoká škola dosiahnuť a udržať kvalitné výsledky. Kruh sa tak uzatvára.
Odlev schopných mladých ľudí má však negatívne dôsledky nielen pre vysoké školy, ale predstavuje riziko pre celú spoločnosť. Masový odchod našich talentovaných mladých ľudí na zahraničné štúdium môže znamenať ich stratu aj po skončení štúdia. Najmä v jazykovo a kultúrne blízkom českom prostredí, v ktorom si počas štúdia vytvoria kontakty a vzťahy, môžu zostať aj po skončení štúdia. A výskumy tieto tendencie aj potvrdzujú.
Hrozí nám teda masový exodus budúceho potenciálu našej inteligencie (navyše pripravovanej z našich verejných zdrojov na našich tiež tak často kritizovaných stredných školách). A to už je vážny signál, aby sa s kvalitou vysokého školstva (a školstva vôbec) začalo už naozaj niečo reálne robiť. Tu nepomôžu parciálne projekty a podpora individuálnych návratov vzdelaných odborníkov, ale systémové opatrenia.
Je načase zredukovať na slovenské pomery predimenzovaný počet vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií, ktorých dnes máme viac ako tridsať. Zredukovať na základe objektívnych kritérií kvality, ponechať tie najlepšie a získané prostriedky investovať do menšieho počtu kvalitných vysokých škôl vrátane podmienok na štúdium a život študentov. Nástroje a mechanizmus (v podobe akreditácie vysokých škôl) na to máme, ide o to, dôsledne ich uplatniť.
Prispieť k zvráteniu paušalizujúceho negatívneho hodnotenia by však mali aj samotné vysoké školy. Budovaním svojho renomé vo verejnosti, a to na základe prezentácie svojich skutočných kvalitných výsledkov a rozvojových aktivít v pedagogickej a vedeckovýskumnej oblasti.