Bezpečnosť po novom

24.02.2017 14:00

Konštatovanie, že za ostatné roky sa svetové bezpečnostné prostredie zásadne zmenilo, je, ako keby sme objavili západ slnka.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky nesie pečať roku 2005, pričom práve uplynulé desaťročie otriaslo krehkou konštrukciou našej civilizácie. Členstvom v EÚ a NATO sme vstúpili do stabilného a ekonomicky perspektívneho priestoru, ale globalizácia a udalosti ostatných rokov vplyvom bezpečnostných hrozieb dynamicky menia tento priestor.

V súčasnosti platná Bezpečnostná stratégia SR bola schválená v optimistickom období zjednocovania Európy, stabilizácie susedských vzťahov a nevídanej ekonomickej prosperity. Paradoxne globalizácia a rozvoj technológií ne­priniesli iba očakávaný rast a spokojnosť. Európu zasiahla ekonomická a následne aj dlhodobá menová kríza. Masívna migračná vlna ukázala nedostatky schengenských hraníc a azylového aj migračného manažmentu Európskej únie. Ozbrojené konflikty na Ukrajine a v Sýrii predstavujú len povestný vrchol ľadovca bezpečnostných hrozieb, ktoré v súčasnosti vnímame.

Sprievodným javom spoločenských procesov je radikalizácia obyvateľstva a s ňou súvisiaci extrémizmus, často vyúsťujúci do zločinu terorizmu. Prejavom nespokojnosti občanov je aj avizovaný odchod Veľkej Británie z EÚ či zvolenie nového amerického prezidenta, ktorý zásadne mení zahraničnopolitickú líniu USA. Vojna sa presúva do informačného priestoru. Odpočúvanie, únik citlivých informácií či šírenie dezinformácií sa stali každodennou súčasťou našej doby, v ktorej panuje pragmatizmus. Dokonca aj medzi partnermi a spojencami.

Už si nevystačíme so striktným rozdelením hrozieb na vnútorné a vonkajšie či vojenské a civilné. Sme svedkami množstva situácií, v ktorých sa tieto komponenty cielene prelínajú. Eliminácia hrozieb si vyžaduje kumuláciu politických, ekonomických, vojenských a sociálnych nástrojov všetkých rezortov a spoluprácu občianskej spoločnosti.

V programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda zaviazala k novej bezpečnostnej stratégii. Rozvoj silových zložiek by sa tak mal neoddeliteľne spájať s rozvojom ďalších prvkov bezpečnostného systému vrátane aktívnej komunikácie s občanmi a so súkromným sektorom. Verím, že miera transparentnosti a informovanosti občanov prináša silnú hodnotu angažovanosti a vlastenectva. Aj takto chceme dokázať, že Slovensko je spoľahlivý spojenec a partner, ochotný nielen čerpať výhody členstva v EÚ a NATO, ale aj niesť svoj diel zodpovednosti.

Platná Bezpečnostná stratégia, ktorá vznikala v dobe našich integračných ambícií, bola prirodzene viac orientovaná na externé prostredie. Členstvo v EÚ a NATO síce zvýšilo garancie našej bezpečnosti, je však potrebné, aby bola nová stratégia vyváženejšia ako tá súčasná. Treba klásť dôraz na domáce bezpečnostné prostredie, ktoré si zaslúži pevnú a pritom dynamickú štruktúru. Som presvedčený, že bezpečnosť vychádza zvnútra. Zároveň takto upozorňujeme aj na vnútorné hrozby, akými sú politická radikalizácia a extrémizmus. Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie bude mať vysokú pridanú hodnotou, ak budeme v prvom rade zaisťovať bezpečnosť doma – a následne v medzinárodnom prostredí.

Úlohou novej stratégie je zrozumiteľne ju definovať a odhodlanie konať. Ak budeme posilňovať odolnosť proti bezpečnostným hroz­bám a budovať efektívnu obranu, dokážeme ochrániť bezpečnosť Slovenska a základné práva našich občanov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #NATO #EÚ #bezpečnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk