Bezpečnosť po novom

Konštatovanie, že za ostatné roky sa svetové bezpečnostné prostredie zásadne zmenilo, je, ako keby sme objavili západ slnka.

24.02.2017 14:00
debata (11)

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky nesie pečať roku 2005, pričom práve uplynulé desaťročie otriaslo krehkou konštrukciou našej civilizácie. Členstvom v EÚ a NATO sme vstúpili do stabilného a ekonomicky perspektívneho priestoru, ale globalizácia a udalosti ostatných rokov vplyvom bezpečnostných hrozieb dynamicky menia tento priestor.

V súčasnosti platná Bezpečnostná stratégia SR bola schválená v optimistickom období zjednocovania Európy, stabilizácie susedských vzťahov a nevídanej ekonomickej prosperity. Paradoxne globalizácia a rozvoj technológií ne­priniesli iba očakávaný rast a spokojnosť. Európu zasiahla ekonomická a následne aj dlhodobá menová kríza. Masívna migračná vlna ukázala nedostatky schengenských hraníc a azylového aj migračného manažmentu Európskej únie. Ozbrojené konflikty na Ukrajine a v Sýrii predstavujú len povestný vrchol ľadovca bezpečnostných hrozieb, ktoré v súčasnosti vnímame.

Sprievodným javom spoločenských procesov je radikalizácia obyvateľstva a s ňou súvisiaci extrémizmus, často vyúsťujúci do zločinu terorizmu. Prejavom nespokojnosti občanov je aj avizovaný odchod Veľkej Británie z EÚ či zvolenie nového amerického prezidenta, ktorý zásadne mení zahraničnopolitickú líniu USA. Vojna sa presúva do informačného priestoru. Odpočúvanie, únik citlivých informácií či šírenie dezinformácií sa stali každodennou súčasťou našej doby, v ktorej panuje pragmatizmus. Dokonca aj medzi partnermi a spojencami.

Už si nevystačíme so striktným rozdelením hrozieb na vnútorné a vonkajšie či vojenské a civilné. Sme svedkami množstva situácií, v ktorých sa tieto komponenty cielene prelínajú. Eliminácia hrozieb si vyžaduje kumuláciu politických, ekonomických, vojenských a sociálnych nástrojov všetkých rezortov a spoluprácu občianskej spoločnosti.

V programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda zaviazala k novej bezpečnostnej stratégii. Rozvoj silových zložiek by sa tak mal neoddeliteľne spájať s rozvojom ďalších prvkov bezpečnostného systému vrátane aktívnej komunikácie s občanmi a so súkromným sektorom. Verím, že miera transparentnosti a informovanosti občanov prináša silnú hodnotu angažovanosti a vlastenectva. Aj takto chceme dokázať, že Slovensko je spoľahlivý spojenec a partner, ochotný nielen čerpať výhody členstva v EÚ a NATO, ale aj niesť svoj diel zodpovednosti.

Platná Bezpečnostná stratégia, ktorá vznikala v dobe našich integračných ambícií, bola prirodzene viac orientovaná na externé prostredie. Členstvo v EÚ a NATO síce zvýšilo garancie našej bezpečnosti, je však potrebné, aby bola nová stratégia vyváženejšia ako tá súčasná. Treba klásť dôraz na domáce bezpečnostné prostredie, ktoré si zaslúži pevnú a pritom dynamickú štruktúru. Som presvedčený, že bezpečnosť vychádza zvnútra. Zároveň takto upozorňujeme aj na vnútorné hrozby, akými sú politická radikalizácia a extrémizmus. Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie bude mať vysokú pridanú hodnotou, ak budeme v prvom rade zaisťovať bezpečnosť doma – a následne v medzinárodnom prostredí.

Úlohou novej stratégie je zrozumiteľne ju definovať a odhodlanie konať. Ak budeme posilňovať odolnosť proti bezpečnostným hroz­bám a budovať efektívnu obranu, dokážeme ochrániť bezpečnosť Slovenska a základné práva našich občanov.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Slovensko #bezpečnosť #NATO