Je tu však jeden podstatný rozdiel. Merkelová si pred ôsmimi rokmi musela poradiť s vtedajším ministrom zahraničných vecí Frankom-Walterom Steinmeierom. Išlo teda o boj šéfky s podriadeným, a preto slabý výsledok SPD nikoho veľmi neprekvapil. Po zdrvujúcej porážke SPD sa začala debata o konci sociálnej demokracie ako tradičnej politickej sily. Debata trvá dodnes.
Verejnosť dobre vie, že osobne profituje z Merkelovej hospodárskej politiky, ale kancelárke nedôveruje, pokiaľ ide o otázky spoločenskej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti.
Súviselo to aj s tým, že Merkelovej predchodca v úrade Gerhard Schröder zavádzal v rámci tzv. Agendy 2010 výrazné zmeny v oblasti štátnej podpory pre dlhodobo nezamestnaných, ktoré spôsobili obrovský nárast ľudí žijúcich na hranici chudoby.
Veľkou výhodou Merkelovej tohtoročného súpera Martina Schulza je skutočnosť, že doteraz pôsobil v europarlamente, a na domácej scéne je vlastne novou tvárou. Navyše sa ostro dištancuje od spomínanej Agendy 2010, ktorá vyvolala výraznú nespokojnosť práve medzi ľavicovými voličmi: V dôsledku vtedajších reforiem sa im neveľmi oplatí chodiť do práce. Výška platu je totiž v porovnaní s výškou štátnej podpory len o málo výraznejšia.
Schulz zatiaľ oslovil predovšetkým „tvrdo pracujúcich ľudí", ktorým chce zabezpečiť primerané platy a dôchodky. Chce docieliť, aby voliči jeho stranu znova vnímali ako obhajkyňu sociálnej spravodlivosti. A to zrejme ľudí oslovuje.
Podľa aktuálnych prieskumov je Schulz obľúbenejší než Merkelová a sociálni demokrati majú takmer rovnaké šance ako konzervatívci. Navyše profitujú aj z toho, že dokázali presadiť Franka-Waltera Steinmeiera ako novú hlavu štátu.
Voľby do nemeckého Bundestagu sa však uskutočnia až koncom septembra a dovtedy sa ešte môže veľa zmeniť. Sociálnym demokratom sa od konca 90. rokov darí v prieskumoch verejnej mienky, no Gerhard Schröder z nich bol zatiaľ jediný, kto dokázal voľby skutočne vyhrať.
Pred Schulzom tak stoja dve výzvy. Po prvé bude musieť naplniť pojem spravodlivosti a zároveň sa vyhnúť obviňovaniu, že je zakuklený kandidát Ľavice (Die Linke), ktorá je nástupcom socialistickej strany v bývalej NDR a práve v poslednom čase stráca voličov. Iba takto dokáže presvedčiť ľudí v západnom Nemecku o svojej dôveryhodnosti.
Po druhé si musí získať dôveru voličov vo východnom Nemecku. Schulz urobil kariéru v Bruseli. Paradoxne mu môže práve to vo východnej časti krajiny priťažiť. Momentálne tam totiž vládne atmosféra stúpajúcej podpory pre nacionalistické politické hnutia.
Okrem toho je otázne, či si Schulz vhodne zvolil hlavnú tému kampane. Podľa prieskumov vnímajú ľudia pozitívne rast pracovných miest. Nemci vlani nemali strach z nezamestnanosti, ktorá bola predtým azda najväčším strašiakom.
Za najzávažnejší problém nemeckej spoločnosti momentálne považujú migráciu. Verejnosť teda dobre vie, že osobne profituje z Merkelovej hospodárskej politiky, ale kancelárke nedôveruje, pokiaľ ide o otázky spoločenskej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti.
Nemožno pritom zabudnúť na ďalšiu politickú silu. Pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa prihovára za koniec vlády Angely Merkelovej. Chce dosiahnuť návrat k spoločenskej spravodlivosti a sľubuje uznanie pracujúcich a všetkých, ktorí prispievajú k nemeckému blahobytu mnohopočetnými rodinami a „vlasteneckým zmýšľaním“.
Problém však spočíva v tom, že predstavitelia AfD zatiaľ chcú byť iba opozičnou silou. Neponúkajú teda skutočnú alternatívu k Merkelovej politike Strana sa okrem toho nevie vymotať z vnútorných sporov, pre ktoré stráca podporu voličov.
To všetko len prispieva k podmienkam, ktoré Angele Merkelovej vyhovujú. Je pravda, že mnohí sú s kancelárkou nespokojní. Ale pokiaľ nejde o život, bežný Nemec či Nemka skôr ako sa rozhodne pre zmenu, vždy uprednostní opatrne premyslené alternatívy. Takéto koncepcie však zatiaľ neprišli ani zo strany Martina Schulza, ani zo strany AfD.