Vlani bolo na 1. stupni ZŠ vyše 13-tisíc detí, ktoré nemali samostatnú triedu pre každý ročník. Málotriedky sú súčasťou školských systémov hádam vo všetkých európskych štátoch.
Základné školy s jedným učiteľom alebo s triedou s viacerými ročníkmi pretrvávajú u nás od druhej polovice 19. storočia. V dávnejšej i nedávnej minulosti nás postihlo viackrát hromadné rušenie takýchto škôl, napríklad v 70. rokoch minulého storočia. Zdôvodňovalo sa úspornými opatreniami. Vtedajšia vláda nakoniec nepriaznivé dôsledky rušenia priznala ako systémovo neuvážený krok a rušenie zastavila.
Pohľad do štatistík a odborných štúdií dáva možnosť tvrdiť, že zánik školy v obci následne vyvoláva zhoršenie miestnej ekonomiky – spravidla dochádza k významnému zníženiu zamestnanosti, maloobchodného obratu i výberu daní. Obce bez škôl majú nižšie príjmy na obyvateľa a väčšie rozdiely pri rozdeľovaní príjmov, potrebujú vyššie príspevky na obyvateľa z verejných prostriedkov a majú viac chudobných.
Výhodou málotriedky pre deti a rodičov je predovšetkým blízkosť školy k bydlisku, do školy možno chodiť pešo a bez ranného časového stresu. Nestráca sa čas cestovaním ani čakaním na autobusovú linku. Ďalšou výhodou je príležitosť „pod jednou strechou“ spojiť málotriedku so škôlkou a šetriť tak prevádzkové náklady na chod obidvoch zariadení (spoločná jedáleň, upratovanie, spoločná odpoludňajšia prevádzka škôlky a družiny a iné).
Málotriedka je pre malú obec znakom jej životaschopnosti, slúži ako znak jej sociálnej a hospodárskej úspešnosti. Upevňuje súdržnosť obce, v účasti na aktivitách pre obec (teda občanov) prospešných spája obyvateľov bez ohľadu na vek a postavenie. Ak treba, často pomáha nahrádzať nejestvujúce obecné a kultúrne centrá (napríklad knižnicu, priestory a organizáciu kurzov vzdelávania, ihrisko).
Málotriedka v malej obci je „pridaná hodnota“, ak tam má žiť, či dokonca sa prisťahovať mladá rodina. Rušenie málotriedok určite nepodporí novú generáciu poľnohospodárov, ktorá chce gazdovať na vlastnom v rodinných farmách a ponúkať nám čerstvé ovocie, zeleninu, mliečne a mäsové špeciality. Treba pripomínať, že farmári môžu zamestnať ďalších ľudí aj ekologizovať výrobu potravín.
Zavedenie školských autobusov by mohlo priniesť ročnú úsporu približne 12 mil. eur. To by náš štátny rozpočet spasilo? A najmä: zlepší presun žiakov do väčších škôl kvalitu ich vzdelávania?
Rezortné inštitúty ministerstva školstva a ministerstva financií vlani v lete zverejnili svoje predstavy o možnostiach racionalizovať sieť základných škôl. Uvažujú v nich najmä o tom, ako by sa z pohľadu štátneho rozpočtu dala vytvoriť taká sieť základných škôl, ktorá by priniesla pre štátny rozpočet úspory. Takejto (lacnejšej) sieti dávajú prívlastok „efektívnejšia“. Nie je tu dosť miesta na niektoré časti štúdií súhlasne prikývnuť a niektorým dôvodne protirečiť. A tak aspoň stručne niekoľko pochybností. Z hľadiska spoločenského poslania a dosahu školského vzdelávania treba dôrazne namietať predovšetkým proti úzko chápanej efektívnosti vzdelávacej sústavy, ktorá je vnímaná iba cez finančné náklady.
Školský autobus je len zdanlivo dobrým riešením: vyučovanie sa všetkým žiakom nekončí naraz, bude pre nich fungovať „družina“? Vozenie autobusmi: ráno by to šlo, ale čo po vyučovaní, žiaci ho nekončia naraz. Ako zmysluplne by mohli využiť čas do odchodu autobusu? Čo ich záujmová činnosť? Ako bude zabezpečená preprava detí, aby sa neporušoval zákon o cestnej premávke?
V štúdii z ministerstva školstva sa dozvieme, že zavedenie školských autobusov by v štátnom rozpočte mohlo priniesť ročnú úsporu približne 12 miliónov eur. To by náš štátny rozpočet spasilo? Autori si síce položili, ale nezodpovedali otázku, ktorá je pri honbe za autobusovými úsporami hádam najzávažnejšia: zlepší presun žiakov do väčších škôl kvalitu ich vzdelávania? V odbornej literatúre nájdeme viacero výskumom doložených tvrdení, že žiaci málotriedok nijako netrpia tým, že sú žiakmi takýchto škôl. V Anglicku doložili tvrdenie, že deti z málotriedok nemajú horšie výsledky vzdelávania ako ostatní, výsledkami celoplošných testovaní.
Takmer všade v zahraničí štát uplatňuje rovnaké zdroje a toky financovania pre málotriedky ako pre školy plnoorganizované. Ak zriaďovateľ málotriedky splní určené podmienky (napríklad minimálny počet žiakov v triede, vzdialenosť bydliska žiaka od školy, možnosť ubytovania učiteľov, minimálny počet obyvateľov obce, odlúčenosť obce), mali by aj u nás pri prideľovaní štátnych prostriedkov pre ne platiť rovnaké kritériá ako pre bežné školy. A navyše by mali dostať z verejných prostriedkov podporné dotácie.
Žiadna vláda by nemala povyšovať finančný aspekt nad prístup k vzdelávaniu a jeho kvalitu. Štátna finančná a školská politika musí(!) byť koncipovaná tak, aby zabezpečila vytvorenie najvhodnejších podmienok na účinný rozvoj osobností detí.