Západný Balkán – v hrnci vrie

18.03.2017 07:00

"Keď nedokážeme urobiť nič na Balkáne, ktorý je vnútri Európy, ako chceme mať dôležité slovo na severe Afriky, na Blízkom východe alebo východnejšie v Európe?!“ - poznamenal jeden nemenovaný európsky diplomat.

Bolo to minulý týždeň v Bruseli, kde sa na summite štátov Európskej únie zaoberali ako obyčajne v posledných mesiacoch brexitom, migráciou, transatlantickými vzťahmi, ale konečne aj situáciou na západnom Balkáne.

Niekoľko dní predtým sa vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová vrátila zo západného Balkánu jemne povedané znepokojená. Zrejme nie kvôli srbskému nacionalistovi Vojislavovi Šešeljovi, ktorý počas jej prejavu v srbskom parlamente dvadsať minút tupo skandoval so svojimi spolustraníkmi: "Srbija i Rusija – netreba nama unija“ (Srbsko a Rusko – nepotrebujeme úniu). Spoznala však zblízka súčasnú situáciu, ktorá pripomína vriaci hrniec.

Bez integrácie západného Balkánu nebude veľký európsky projekt bezpečnosti, stability a prosperity kompletný.

Dialóg medzi Belehradom a Prištinou nielenže stagnuje, ale sa tam aj iskrí. Najprv sa z Belehradu pokúšali poslať niektorí horkokrvní "vlastenci“ do Kosova vlak vyzdobený heslom "Kosovo je Srbsko“ v 21 jazykoch. V minulých dňoch zas kosovský prezident Hashim Thaçi chcel obídením ústavného postupu narýchlo zmeniť Kosovské bezpečnostné sily (sú v nich aj kosovskí Srbi) na osemtisícovú armádu. Odmietlo to nielen Srbsko, ale aj USA a NATO.

V Macedónsku Mogheriniová priam vhupla do najnovšej fázy vyše dva roky trvajúcej politickej krízy. Doterajšia vládna garnitúra nie je schopná po voľbách zostaviť koaličnú vládu a spolu s prezidentom sabotuje možnosť, že by sa vládnej funkcie ujala druhá najsilnejšia strana v koalícii s albánskymi stranami. Bojí sa totiž, že by nová vláda prispela k vyšetreniu rozsiahleho porušovania práva v uplynulých rokoch, vrátane škandálu s odpočúvaním 20 000 občanov Macedónska. Neváha preto podnecovať národnostné vášne, protialbánske nálady – asi tretinu obyvateľov tvoria Albánci a príslušníci národnostných menšín.

V Bosne a Hercegovine Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej, jednej z dvoch entít tvoriacich tento štát, vyhlasuje, že by mal vzniknúť jednotný srbský štát zložený zo Srbska, z jeho republiky, zo severnej časti Kosova a z Čiernej Hory. Nevyrušuje ho, že Čierna Hora je už desať rokov samostatný štát s vlastnými predstavami. A doterajší srbský prezident Tomislav Nikolić to s úsmevom komentuje, že Dodik vyslovuje nahlas "naše najtajnejšie sny a túžby“.

Do toho všetkého srbskí nacionalisti pripravovali s podporou ruských agentov (išlo o dvoch ruských občanov, zrejme z kruhov vojenskej rozviedky GRU, ktorí o. i. prispeli sumou vyše 200-tisíc eur) provokáciu na deň parlamentných volieb v Čiernej Hore v októbri 2016 – v prípade neúspechu opozície mali obsadiť parlament v Podgorici a podľa možnosti aj likvidovať premiéra Mila Djukanovića. V odhalení tejto skupiny zohrali pozitívnu úlohu bezpečnostné orgány susedného Srbska, ktoré monitorovali aktivity sprisahancov na srbskom území vrátane ich ruských patrónov a usvedčujúce dôkazy vrátane vzoriek DNA odovzdali čiernohorským partnerom.

Rusko sa nepochybne usiluje rozšíriť svoj vplyv na západnom Balkáne a pokus s inscenovaním prevratu v Podgorici je takpovediac extrémny prejav tohto úsilia. Akýsi vrchol ľadovca. Podaktorí v Moskve sa nazdávajú, že hravo eliminujú malú Čiernu Horu aj s jej ambíciou stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Ruské plány presadzované na západnom Balkáne uplatňovaním "mäkkej moci“ sú širšie, zamerané predovšetkým proti euroatlantickej integrácii regiónu.

K tomu všetkému pristupujú ešte očakávania nacionalistických síl, že nová americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa bude v medzinárodnej politike presadzovať koncepciu deľby zón vplyvu, ktorá konvenuje Moskve, čo by mohlo viesť k zmene pomerov aj na západnom Balkáne.

A tak teda v hodine dvanástej – nebodaj päť minút po dvanástej – zaznel v Bruseli poplašný zvon, pokiaľ ide o západný Balkán. Chorvátska tlačová agentúra HINA citovala slová Miroslava Lajčáka, že pozícia EÚ ako partnera na rozširovanie slabne, lebo "únia nesplnila svoju líderskú úlohu, ako strana dialógu, ktorá má ponúknuť perspektívu týmto krajinám“. Dialógu, ktorý by obmedzil negatívny vplyv zvonku a pomohol týmto štátom zbaviť sa príťažlivej tradície nacionalizmu. Tak, aby mali viac síl pre europeizáciu domácich pomerov, ako spoľahlivej alternatívy pre blízku budúcnosť.

Európa je dnes nepochybne konfrontovaná s veľkými výzvami, nijakú z nich nemôže podceňovať, tak ako sa to očividne dialo v súvislosti so západným Balkánom. Bez jeho európskej integrácie nebude tento veľký projekt bezpečnosti, stability a prosperity kompletný. Preto je nanajvýš dôležité, aby sa pretavili do činov slová 13. bodu záverov summitu lídrov EÚ z minulého týždňa: "…Európska rada zdôrazňuje, že EÚ sa bude venovať regiónu na všetkých úrovniach, aby podporila stabilitu, prehĺbila politické a ekonomické väzby s regiónom a vnútri neho“.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #Balkán
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk