Merkelovej háklivý biznis

Pred rokom sa Európska únia dohodla s Tureckom na prijímaní utečencov zo Sýrie.

22.03.2017 15:00
debata (6)

Na prvý pohľad sa zdalo, že z toho profitujú obe strany. Po prvé, prúd nielen sýrskych utečencov, ktorí sa dostali na územie Európskej únie, sa výrazne zmenšoval. Po druhé, Turecko zatiaľ dostalo tri miliardy eur za prijímanie migrantov a Európska únia avizovala, že v priebehu roka 2018 poskytne ďalšiu sumu v tej istej výške.

Dohoda o zaobchádzaní so sýrskymi utečencami však neprispievala k vývoju harmonických vzťahov medzi Európskou úniou a Tureckom. Dôvodov je veľa. Predovšetkým však ide o politické prežitie všetkých strán.

Predstavitelia Európskej únie, hlavne nemecká kancelárka Angela Merkelová, sa pre masívny prílev ľudí v rámci utečeneckej krízy báli straty funkčnosti podstatných politických mechanizmov a tým aj zániku tradičného spoločenského poriadku. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan zas v dianí videl vítanú príležitosť na priblíženie sa Európskej únii bez straty svojej prestíže a zároveň dokázal zabezpečiť obrovskú podporu ďalšiemu napredovaniu tureckého hospodárstva.

Skrátka, nešlo o dohodu medzi skutočnými priateľmi, ale o nasilu vnucovaný krok. Najhoršie na tom je, že diplomacii medzi Európskou úniou a Tureckom dominovalo a dominuje vnútorné dianie v Nemecku a Turecku. Pre Angelu Merkelovú a Recepa Tayyipa Erdoğana to bude osudný rok. Nemecká kancelárka môže po parlamentných voľbách v septembri stratiť dlhoročnú moc. Turecký prezident chce v apríli spevniť a rozšíriť svoj postoj prostredníctvom referenda.

To jasne vysvetľuje rastúcu nervozitu na oboch stranách, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Erdoğan je voči nemeckej kancelárke čoraz nevraživejší, a na druhej strane v rámci takzvanej zdržanlivej diplomacie voči Turecku pôsobí Merkelová unavene a bezmocne. Problém nemeckej kancelárky tkvie očividne v tom, že uskutočnenie dohody o prijímaní sýrskych utečencov považuje za osudové nielen pre seba, ale aj pre celý európsky projekt.

Ohľadom tureckého prezidenta je dosť prekvapujúce, že vyčítal nemeckej kancelárke „nacistický postup" preto, že tureckí politici dostali zákaz uskutočniť v jeho prospech volebnú kampaň na území Spolkovej republiky Nemecko. Veď Erdoğan už v Európskej únii veľa spojencov nemá, a Merkelová bola zatiaľ hlavnou ochrankyňou umierneného politického kurzu Ankary. Okrem toho sa stačí pozrieť do Grécka, kde sa reči proti nemeckej kancelárke trvalo neoplatili. Erdoğan však presne vie, že do parlamentných volieb v Nemecku ostáva len pár mesiacov. Usudzuje, že kancelárka momentálne nemá chuť na politické experimenty, pretože si nemôže dovoliť pôsobiť nerozhodne a tým aj pre voličov menej príťažlivo.

Mnohé nám to prezrádza o Erdoğanovom vnímaní politiky ako o výlučnom ihrisku pre (samozvane) silných mužov. Také predstavy však v Európskej únii jednoducho nemajú priestor, pretože jej orientácia sa vyvíja v prospech hodnôt osvety. Okrem toho Merkelová vie vo volebnej kampani z údajne zdržanlivej diplomacie voči Turecku profitovať.

Zahraničné veci má na starosti sociálny demokrat Sigmar Gabriel, ktorý je v oblasti diplomacie ešte nováčikom. Vnútorná situácia ohľadom vystúpenia tureckých politikov v Nemecku sa rieši a ľudia Gabrielovi a tým aj sociálnym demokratom pripíšu za vinu, ak sa mu nepodarí nájsť cestu na zníženie napätia (nielen) medzi Berlínom a Ankarou. Podstatne od toho závisí aj uzatvorenie dohody o prijímaní sýrskych utečencov, ktoré je pre mnohých voličov kľúčové. Migračné vlny vyvolávajú strach a ľudia sa čoraz väčšmi obávajú, že politici situáciu nezvládnu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Sýria