Dôkazom jeho platnosti je však to, že podľa výskumu MMF ekonómovia nedokázali predpovedať viac ako šesťdesiat prípadov recesie. Keď sa pred desiatimi rokmi začala kríza, autor týchto riadkov napísal, že z USA sa prenesie do Európy aj na Slovensko. Tí, čo krútili hlavou, po čase prestali.
Ekonomické prognózovanie môže o niečo zlepšiť svoju reputáciu vďaka spracovaniu veľkého množstva údajov. Táto koncepcia dostala pomenovanie, ktoré hovorí o jej obsahu – veľké údaje, v angličtine Big Data. Aj táto koncepcia má však svoje obmedzenia. Pri prognózach je podľa knihy holandského ekonóma Arjo Klamera Hovoríme o ekonómii (Speaking of Economics, 2007) potrebné veľmi dobre poznať obmedzenia, teda to, pri akých splnených podmienkach sa naplní prognóza. Okrem iného povedal aj to, že medzi ľudským vedomím a ekonomickou realitou vždy existuje, ale hoci jazyk bežného života a jazyk ekonómov je rovnaký, tie isté slová však znamenajú niečo iné. Preto je podľa Klamera dôležité, aby sa ekonómovia naučili sami seba prekladať.
Ekonomické prognózovanie a predpovedanie počasia sa na seba veľmi podobajú. Meteorológovia a ekonómovia sa snažia predvídať v zložitých systémoch. Zmena v nich môže nastať vďaka nepodstatnému pohybu. Prejdime k reálnym predpokladom. Predpoveď počasia nemôže zmeniť samotné počasie. Ekonomická teória však dokázala, že prognóza môže zmeniť ekonomiku. Tí, čo si ju vypočuli, môžu podľa nej zmeniť svoje správanie v ekonomike.
Väčšina centrálnych bánk stále drží úroky takmer na nule. Na trhu tak zostávajú podniky, ktoré by nemali. Vzniknú nesplatené úvery. Od nesplatených úverov je len krok k stagnácii.
Britská ekonomika napriek negatívnym predpovediam stúpa. To bude mať pozitívny vplyv aj na slovenskú ekonomiku. Z Veľkej Británie prišiel jeden z veľkých zahraničných investorov. Vďaka nemu sa zníži počet nezamestnaných, ale aj vďaka daniam zaplateným zamestnancami stúpnu príjmy štátneho rozpočtu.
USA sú najväčšou ekonomikou sveta. Americký prezident Donald Trump už počas kampane hovoril, že chce zväčšiť počet pracovných miest v USA. Je to možné dosiahnuť len politikou, ktorej sa hovorí protekcionizmus alebo ochrana domáceho trhu. To znamená, že existuje predpoklad opatrení zameraných na ochranu amerických výrobkov, služieb a zamestnancov pred zahraničnou konkurenciou. Protekcionizmus však zdražie tovary, služby a zlepší postavenie monopolov.
V menovej oblasti v posledných rokoch badať jednu spoločnú tendenciu pre mnohé krajiny. Cena peňazí je nízka. To znamená, že v niektorých krajinách banky štátov alebo centrálne banky poskytujú komerčným bankám peniaze za nulový úrok, teda zadarmo. Žiaden tovar by však nemal byť zadarmo. A hoci americká centrálna banka zvýšila základnú úrokovú sadzbu, väčšina centrálnych bánk stále drží úroky takmer na nule.
Vedie to k tomu, že štáty si požičiavajú, aj keď to netreba. Ale aj banky požičiavajú tým ľuďom, ktorým by nemali. To môže viesť k rastu cien niektorých reálnych vecí, ktoré si ľudia kupujú na pôžičky. Znamená to, že kapitál tečie aj tam, kam by nemal. Lacné peniaze znižujú konkurenciu. Na trhu zostávajú podniky, ktoré by nemali. Banky štátov ich umelo udržujú na trhu.
To znamená, že v svetovej ekonomike sa zhromažďujú dlhy, ktoré by nemuseli mať štáty, podniky ani obyvatelia. Ak po čase úroky stúpnu, ľudia nebudú schopní splácať. Tým vzniknú nesplatené úvery. Bude ich treba odpísať. Od nesplatených úverov je len krok k stagnácii tej časti ekonomiky, do ktorej sa nalievali nie veľmi potrebné pôžičky.
Centrálne banky vo svete by sa mali pozrieť na to, či náhodou niekde prudko stúpla cena reálnych vecí. To je príznakom toho, že sa vytvorí cenová bublina. Každá bublina raz spľasne. Po prasknutí bubliny vždy príde úverová kríza, ktorá prejde aj do reálnej ekonomiky. To znamená, že v budúcich rokoch sa pokles ekonomiky nevyhne krajinám, kde sú nulové úroky. Bývalý šéf nemeckej diplomacie a súčasný prezident Frank-Walter Steinmeier, hoci je právnik a politológ, pre nemecký denník Bild am Sonntag povedal to, čo platí aj pre ekonomiku. Podľa ministra je svet 20. storočia minulosťou a globálne procesy sa dostanú do turbulencie, teda slovensky povedané, do čias výkyvov. Niektoré predpoklady však hovoria, že by sa mohli skončiť konflikty v rôznych kútoch sveta a mohlo by dôjsť k stabilizácii.
Ak včas rozoznáme podmienky prognózy, pravdivá môže byť aj anekdota, ktorá hovorí o ekonómoch v lepšom svetle. Traja matematici a traja ekonómovia cestovali vlakom. Matematici si kúpili tri cestovné lístky, ekonómovia len jeden. Ekonómovia sa vo vlaku schovali na WC. Sprievodca zaklopal na dvere. Ekonómovia mu podali lístok. Označil ho a vrátil. Na druhý deň si ekonómovia nekúpili cestovný lístok a matematici len jeden. Matematici sa schovali na WC. Niekto im zaklopal. Podali cestovný lístok. Nevrátil im ho. Zobrali si ho ekonómovia a schovali sa na inom WC. Preto hľadajme obmedzenia prognóz alebo tie podmienky vývoja ekonomiky, ktoré podmieňujú jej vývoj.