Už niekoľko týždňov nebol hlásený žiaden teroristický útok. Možno si však všimnúť zopár viditeľných zmien. Na uliciach je oveľa viac policajtov. Istiklal Caddesi, hlavná nákupná ulica na európskej strane, je už niekoľko dní akoby v obkľúčení. Na každom rohu sú policajné dodávky so zapnutými modrými svetlami. V rozhovoroch dominuje jediná téma: nadchádzajúce referendum o ústavných zmenách. A v súvislosti s otázkou, čo by sa mohlo stať okolo dátumu referenda, panujú nepokoj a obavy.
Prostredníctvom referenda vláda plánuje zaviesť ultraprezidentský režim. Prezident krajiny Recep Tayyip Erdogan živí tento projekt už dlhodobo. Vládna nacionalisticko-islamistická Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) však nedokázala získať dostatočnú parlamentnú väčšinu na presadenie ústavnej zmeny bez referenda. Aj pri schvaľovaní referenda sa musela spoľahnúť na hlasy väčšiny poslancov z ultranacionalistickej MHP. V MHP bol pritom veľký odpor voči podpore ústavných zmien. Predseda MHP však v tejto veci vyhral nad vnútrostraníckou opozíciou s pomocou súdnictva. Centristická Republikánska ľudová strana (CHP) a tvrdo prenasledovaná kurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) hlasovali proti referendu. V parlamente nebol takmer vôbec čas na diskusiu.
Navrhované ústavné zmeny majú za cieľ nastoliť v Turecku ultraprezidentský režim. Prezident by mal právomoci vymenúvať a odvolávať ministrov. Funkcia premiéra by sa zrušila. Prezident by mal aj právo rozpustiť parlament, vetovať zákony a vydávať dekréty. Parlament by bol odsunutý úplne na okraj. Úloha politických strán by sa radikálne obmedzila. Prezident by mal rozhodujúci vplyv na hlavné nominácie v súdnictve. Deľba moci by tak bola úplne podkopaná. Opozičné sily kritizujú tento ústavný návrh ako nastolenie „režimu jedného muža“. Súdnictvo by už nebolo možné nazývať nezávislým. Extrémna koncentrácia moci, ktorá sa má zakotviť v ústave, je hlavnou témou kampane proti referendovej otázke.
Vládna AKP sa prezidentský systém snaží vykresliť ako garanciu stability, no každodenné skúsenosti Turkov sú odlišné. Krajina je politicky hlboko rozdelená a ekonomická situácia sa viditeľne zhoršuje.
Opozičné sily vedú kampaň za veľmi nepriaznivých okolností výnimočného stavu. Médiá čelia vážnym represáliám. V súčasnosti je vo väzení 145 novinárov a zamestnancov médií. Niektoré médiá boli zakázané, ďalšie kúpili podnikatelia blízki vládnej strane. S malou výnimkou Halk TV, ktorá patrí CHP, všetky televízne kanály propagujú vládnu líniu. Tri opozičné denníky sú ľavicové – Cumhuriyet s dlhoročnou tradíciou a dva malé ľavicové denníky Bir Gün a Evrensel. Protireferendová kampaň sa musí spoliehať predovšetkým na sociálne médiá. Veci sa nemajú lepšie ani v akademickej sfére, ktorá má dôležité slovo vo verejných diskusiách o ústavných zmenách. V súlade so zákonnými dekrétmi o výnimočnom stave bolo prepustených 4 811 univerzitných akademikov. Prišli o prácu i o svoje pasy. Jeden z najznámejších tureckých právnych expertov Ibrahim Kaboglu bol jeden z tých, ktorí stratili zamestnanie v rámci posledného kola masového prepúšťania.
Organizácia Human Rights Watch informovala, že uväznených bolo aj 13 poslancov za HDP vrátane dvoch spolupredsedov strany. V juhovýchodnom Turecku boli zosadení takmer všetci volení starostovia za HDP a v ich príslušných mestských zastupiteľstvách prebehli čistky. Mnohých straníckych aktivistov zadržali. Prítomnosť bezpečnostných zložiek v baštách HDP na juhovýchode krajiny je obrovská. HDP sa len sotva môže zapojiť do referendovej kampane. Na kampaň má viac priestoru CHP. V MHP sa vytvorila silná platforma proti referendu napriek želaniu straníckeho vedenia. Zopár nesúhlasných hlasov sa našlo aj vo vládnej AKP. Napriek atmosfére strachu aktivisti proti referendu rozdávajú na uliciach letáky, a to aj v konzervatívnych istanbulských štvrtiach.
Vládna AKP sa prezidentský systém snaží vykresliť ako garanciu stability, no každodenné skúsenosti mnohých Turkov sú odlišné. Krajina je politicky hlboko rozdelená a ekonomická situácia sa viditeľne zhoršuje. Inflácia sa zrýchlila a nezamestnanosť je na vzostupe. Politici AKP sa uchýlili k negatívnej kampani. Oponentov ústavných zmien prirovnávajú k teroristom.
Popritom sa AKP usiluje dať predmetu kampane nový rámec. Po tom, čo bolo tureckým ministrom zabránené viesť kampaň v Holandsku krátko pred parlamentnými voľbami v krajine, prezident Erdogan vyhlásil, že „národ“ odpovie na „bezohľadné správanie Západu“ pri hlasovacích urnách. Týmto spôsobom chce získať nacionalistickú pravicu späť do svojho košiara a mobilizovať voličov, ktorí emigrovali napr. do Nemecka, Rakúska či Holandska. V určitých kruhoch takáto kampaň rezonuje. Západoeurópski politici by preto nemali až tak upozorňovať na tureckú referendovú kampaň.
Podľa prieskumov verejnej mienky sú tábory za aj proti referendu takmer rovnako veľké. Turecko stojí pred mimoriadne napätým obdobím.
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia