Rozsiahla štúdia o regionálnych rozdieloch publikovaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2014 napríklad uvádza, že vnútroštátne disparity medzi trhmi práce rôznych regiónov sú spomedzi všetkých členských štátov OECD najväčšie práve na Slovensku.
Je naivné očakávať výrazné zlepšenie situácie v mikroregiónoch s vysokou nezamestnanosťou iba vďaka hospodárskemu rozmachu najbližšieho okresného mesta. Práve pre tieto lokality je kľúčová cielená intervencia vlády.
OECD k tomuto záveru dospela analýzou dát o miere zamestnanosti a nezamestnanosti z roku 2013. S týmto konštatovaním naozaj nemožno nesúhlasiť, ak naše skúmanie obmedzíme na časové obdobie rokov 2009 až 2013. Práve vtedy v dôsledku krízy výrazne poskočila miera nezamestnanosti na strednom a východnom Slovensku.
Údaje od roku 2014 však ukazujú odlišný trend. Na úrovni krajov aj okresov prebieha výrazná konvergencia medzi regiónmi Slovenska, najmä v miere nezamestnanosti, a to aj dlhodobej. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji osciluje okolo úrovne piatich percent a nemá veľký priestor, aby ďalej klesala, miera nezamestnanosti v ostatných krajoch Slovenska vrátane Košického a Prešovského od roku 2014 výrazne klesá.
Uvedené platí bez ohľadu na to, či hovoríme o miere takzvanej evidovanej nezamestnanosti, t. j. nezamestnanosti zisťovanej na základe počtu osôb registrovaných na úradoch práce alebo nezamestnanosti zistenej prieskumom Štatistického úradu, ktorá je väčšinou o niečo vyššia. V Prešovskom kraji napríklad poklesla evidovaná miera nezamestnanosti medzi rokmi 2012 až 2016 z takmer 21 na 13,9 percenta.
Čo je však ešte dôležitejšie, medzi rokmi 2014 a 2016 ani jeden zo 79 okresov Slovenska nezaznamenal nárast miery evidovanej nezamestnanosti. Kým pokles nezamestnanosti v okolí Bratislavy bol miernejší, na východe a v južných okresoch stredného Slovenska možno hovoriť o výraznom znížení, v niektorých prípadoch presahujúcom 5 percentuálnych bodov.
Paralelne s týmto trendom dochádza aj k nezanedbateľnému nárastu miery zamestnanosti. Tá vo vekovej skupine ľudí medzi 20. až 64. rokom života narástla na východnom Slovensku podľa údajov Eurostatu za roky 2013 až 2015 zo 60,5 percenta na 63,1 percenta. Mnohí nezamestnaní teda neodchádzajú do dôchodku alebo do zahraničia, ale si nachádzajú prácu na Slovensku.
Kde sú teda tie priepastné rozdiely medzi regionálnymi trhmi práce Slovenska? Ide o mýtus, ktorý sa stáva postupne neaktuálnym, a my sme si to ešte nevšimli? Odpoveď je, samozrejme, zložitejšia. Je pravda, že sa situácia na trhu práce v posledných niekoľkých rokoch vyvíja priaznivo v prevažnej väčšine krajov a okresov Slovenska.
Údaje určite nenaznačujú nárast regionálnych rozdielov, ale skôr ich mierne znižovanie. Ale na to, aby sme získali celostný pohľad na problematiku, sa potrebujeme ponoriť do dát ešte hlbšie a pozrieť sa na úroveň jednotlivých obcí. Mieru nezamestnanosti a zamestnanosti na takejto úrovni detailu nemáme k dispozícii. Úrady práce však vedú evidenciu trvalého pobytu uchádzačov o prácu.
Tieto dáta naznačujú, že situácia na trhu práce sa v krajských a okresných mestách od roku 2013 začala výrazne zlepšovať. Počet evidovaných nezamestnaných bývajúcich v okresných mestách výrazne klesol medzi januárom 2013 a decembrom 2016 aj vo dvanástich najmenej rozvinutých okresoch, v niektorých z nich až o viac ako 30 percent.
Vo vidieckych oblastiach stredného a východného Slovenska je však situácia iná. Údaje z úradov práce často ukazujú stagnáciu, a dokonca aj nárast počtu nezamestnaných v niektorých oblastiach. Ilustratívnymi príkladmi sú Veľká Ida neďaleko Košíc, Sútor v Rimavskosobotskom okrese, ale aj Čičava vo Vranovskom okrese. Je tiež pravdepodobné, že v mnohých dlhodobo stagnujúcich rurálnych mikroregiónoch počet nezamestnaných nerástol (ale ani neklesal) v posledných rokoch najmä kvôli tomu, že už nemal kam rásť. Nezamestnanosť v nich dosahuje už beztak absurdne vysokú úroveň.
Pomoc takýmto lokalitám, dlhodobo poznačeným zlou infraštruktúrou, s tým súvisiacim postupným odlevom šikovných rúk a mozgov, ako aj s nízkou úrovňou vzdelania predstavuje najväčšiu výzvu pre vládnu politiku boja proti regionálnym disparitám. Skúsenosti z minulých období ekonomického oživenia zatiaľ ukazujú, že je naivné očakávať výrazné zlepšenie ich situácie iba vďaka hospodárskemu rozmachu najbližšieho krajského alebo okresného mesta.
Neslávne slávny trickle-down efekt tu jednoducho nefunguje. Práve pre tieto lokality je kľúčová cielená intervencia vlády. Priepastné regionálne rozdiely na Slovensku teda nevymizli, ich správna identifikácia si však vyžaduje hlbšie skúmanie dát.
Pohľad na úroveň krajov a okresov naznačuje pozitívny trend, ktorý tak ako v minulosti aj teraz môže obísť tie najchudobnejšie obce a mikroregióny. Je načase, aby sa nová vlna reforiem zacielila najmä na pozdvihnutie najmenej rozvinutých oblastí Slovenska.