Európska občianska iniciatíva o glyfozáte je o našom práve na ochranu verejných záujmov pred záujmami súkromnými. Cúvnuť naozaj nie je kam.
Ako uvádza domovská stránka, „prostredníctvom európskej iniciatívy občanov sa môže jeden milión občanov EÚ priamo podieľať na formovaní politík únie tým, že vyzve Európsku komisiu (EK), aby v určitej veci predložila legislatívny návrh”.
Prvou úspešnou európskou iniciatívou bola tá s názvom Voda a sanitácia sú ľudským právom. Voda je verejným statkom, nie tovarom! Podľa oficiálneho registra predmetom novej iniciatívy Zákaz glyfozátu… je výzva, aby EK navrhla členským štátom zakázať glyfozát, aby zreformovala postup schvaľovania pesticídov a stanovila záväzné ciele na znižovanie ich používania. Aký bude výsledok tejto iniciatívy o rok, t. j. či sa podarí zozbierať dosť hlasov a aká bude odpoveď EK, je dnes predčasné hovoriť.
Podozrenie nepadá iba na Monsanto
Glyfozát je širokospektrálny herbicíd, ktorý v r. 1974 na trh uviedla pod obchodnou značkou Roundup nadnárodná spoločnosť Monsanto. Reputácia tohto agrochemického giganta je dlhodobo na bode mrazu. Na tomto herbicíde Monsanto zarába ročne okolo 5 mld. dolárov a ďalšie miliardy zarobí na predaji geneticky modifikovaného osiva rastlín, ktoré sú jedine voči glyfozátu odolné.
Iniciatíva o zákaze glyfozátu sa opiera o viaceré odborné analýzy o jeho škodlivosti. V r. 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácii klasifikovala glyfozát ako pravdepodobne karcinogénnu látku pre človeka.
O pol roka po nej Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) publikoval štúdiu, v ktorej uviedol, že je nepravdepodobné, aby glyfozát bol genotoxický, alebo predstavoval karcinogénnu hrozbu pre človeka.
Krátko po vyjadreniach EFSA 96 popredných vedcov varovalo listom európskeho komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín, že stanovisko EFSA sa neopieralo o hodnoverné dôkazy a mohlo byť skreslené podnikateľskými záujmami. Ukázalo sa totiž, že viacerí experti EFSA nepredložili deklaráciu o konflikte záujmov alebo ich vyhlásenia o konflikte záujmov boli už staré.
Nechajme otvorenou otázku, či odborný posudok pripravený expertmi EFSA bol naozaj odborný, alebo podplatený a ak, kým. Isté je, že viacerí výrobcovia produktov obsahujúcich glyfozát, ako napr. čínska Anhui Huaxing ChIC, nemecké BASF a Bayer CropScience, americké spoločnosti Dow AgroSciences, DuPont, Syngenta a pod., by nepochybne radi sponzorovali taký výsledok výskumu, ktorý by im vyhovoval.
150 miligramov
Kupovanie vedcov, resp. ich odborných stanovísk, expertíz iných odborníkov napr. prostredníctvom sponzoringu, poskytovania grantov, hradením účasti na sympóziách atď. nie je dnes vôbec ničím výnimočným. Je často dôsledkom alebo profesionálnej nečestnosti, alebo „nutnosti” financovať projekty pri nedostatku verejných zdrojov.
Už po štvrtýkrát bežal v slovenských kinách týždeň francúzskeho filmu pod názvom Crème de la crème. Vo filme 150 miligramov musí mladá pneumologička prekonať takmer neprekonateľné prekážky, aby dosiahla stiahnutie sporného lieku z trhu a „poškodila” nielen farmaceutickú firmu, ktorá liek Mediator dodávala na trh, ale ohrozila i výskumné projekty, ktoré táto firma financovala.
Film je nakrútený podľa skutočnej udalosti a svojím obsahom napokon nie je výnimočne objavným. Slovenský čitateľ si môže napr. prečítať knižku Johna Virapena Nežiaduci účinok smrť s podtitulom Priznanie bývalého riaditeľa farmaceutického koncernu. Titulok nepotrebuje komentár.
Očkovať či neočkovať?
Už v základnej škole pred viac ako polstoročím sme sa učili o dôležitosti očkovania. Osveta o dôležitosti očkovania je podľa mňa zbytočná. To, čo by dnes rodičia chceli vedieť, je, čo očkovacie látky obsahujú a či zloženie vakcín neohrozuje zdravie ich detí.
Pokiaľ im Štátny ústav pre kontrolu liečiv neodpovie na tieto konkrétne otázky, nielenže rôzne chýry o škodlivosti vakcín sa budú šíriť ďalej, no zodpovední rodičia ani pod tlakom sankcií nebudú svoje deti dávať očkovať.
Ak jeden z najväčších výrobcov vakcín GlaxoSmithKline poskytol napr. Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti na slovenské pomery pomerne vysoký grant, vzbudzuje to obavy, či sa, keď raz príde na „lámanie chleba”, táto spoločnosť dostatočne principiálne postaví proti svojmu sponzorovi.
Európska občianska iniciatíva o glyfozáte, naša požiadavka na ŠUKL neagitovať, ale odpovedať na otázky a pod. je o našom práve na informovanosť a o našom práve na ochranu verejných záujmov pred záujmami súkromnými. Cúvnuť naozaj nie je kam.