Vtedy si náklady na zdravie platia ľudia cez verejný rozpočet, ale aj zo svojho vlastného vrecka. Či človek má zdravie, alebo nemá sa prejavuje aj na stave spoločnosti. Ak je spoločnosť zdravá, nemusí vynakladať finančné zdroje na liečenie ľudí. Zdraví ľudia mávajú dlhý a aktívny život.
V súčasnosti sa veľa diskutuje o tom, ako sa financuje zdravotníctvo, či je v ňom peňazí dosť, alebo málo. Vo vzduchu visí aj otázka, či sa dosť vynakladá na liečenie ľudí, teda na zdravotníctvo. Diskusie sa môžu týkať aj toho, či súčasný systém financovania zodpovedá potrebám systému zdravotníctva, alebo nie. Na druhej strane, stav zdravia v spoločnosti má tiež svoje ekonomické predpoklady. Ak ľudia nemajú na to, stav sa zhoršuje. Môžeme na to použiť zjednodušený príklad. Ak niekto nechodí k zubárovi na preventívne prehliadky, tak sa mu zuby pokazia. Následne je ich „oprava“ oveľa nákladnejšia, resp. človek môže zostať bez zubov.
Je viac ako zrejmé, že cieľom štátu by mali byť zdraví ľudia. Celkové zdravie spoločnosti je súčasne odrazom sociálneho a ekonomického stavu spoločnosti, kvality života ľudí. Ak je spoločnosť zdravá, je to súčasne predpoklad kvality pracovnej sily a zvyšovania potenciálu ekonomiky. Ak sú zamestnanci často chorí, firmy nefungujú tak, ako by mohli. Preto má zmysel pozerať sa na zdravie ľudí z hľadiska efektívnosti vynakladaných peňazí.
Lekári by mohli byť platení nielen za to, akým spôsobom, ako často a ako veľa ľudí liečia, ale za to, ako zdraví sú ich pacienti.
Dôkazom stavu zdravia spoločnosti je nedávno zverejnený ukazovateľ zdravia rôznych krajín známy pod názvom Bloomberg Global Health Index 2017, čo je index najzdravších krajín sveta. Každá krajina v indexe sa hodnotila podľa niekoľkých ukazovateľov, medzi ktoré patrili očakávaná dĺžka života, miera obezity, podiel obyvateľov s vysokým tlakom, fajčiarov a mnohé iné. V indexe dominuje Taliansko. Možno tak trochu prekvapivo, lebo zápasí s vážnou hospodárskou krízou, no ekonomické problémy sa zjavne neprejavujú na zdraví obyvateľov Apeninského polostrova. Dieťa, ktoré sa narodí v tejto krajine, sa s veľkou pravdepodobnosťou dožije viac ako osemdesiat rokov. Medzi päťku najzdravších krajín sveta patria Island, Švajčiarsko, Singapur a Austrália. Spomedzi päťdesiatich najzdravších krajín je Slovenská republika na 46. mieste, Česká republika na 30. priečke, Poľsko na 39. mieste a Rakúsko na 12. priečke. Postavenie Slovenska nie je najhoršie, ale nemôžeme sa s ním uspokojiť.
S čím je to spojené? Súčasný model financovania je postavený na tom, že sa evidujú výkony, platí sa za lieky a operačné zákroky. Je to zdravotníctvo „opravovania“. Lekári, ale aj poisťovne, dostávajú peniaze za „výkony“, nie za to, či majú zdravých pacientov.
Na celú vec sa však možno pozrieť inak. Pochopenie tejto situácie je možnosťou vytvárania novej filozofie v zdravotníctve – filozofie preventívneho lekárstva. Aj v systéme zdravotníckych výkonov na Slovensku máme preventívne prehliadky. Otázka znie, ako kontrolovať to, či sa uskutočnili.
To znamená, že lekári by mohli byť platení nielen za to, akým spôsobom, ako často a ako veľa ľudí liečia, ale za to, ako zdraví sú ich pacienti. Podstatou tejto filozofie je adresné riadenie zdravia ľudí, teda prijatie všetkých opatrení, ktoré smerujú k zabráneniu chorobám. Nezdravé obyvateľstvo znamená zisky pre zdravotníctvo, ale straty pre spoločnosť a ekonomiku. Straty pre ekonomiku môžu byť priame a nepriame. Priamymi stratami sú zvyšovanie nákladov na lekársku starostlivosť, strata pracovnej schopnosti, platby invalidných dôchodkov. Nepriamou stratou je znižovanie produktivity práce.
Primárnou úlohou štátu v oblasti zdravotníctva by preto malo byť zabezpečenie prevencie pre čo najviac ľudí.