Zostane Čierny Peter v rukách vlády SR?

Podľa rakúskeho ministra financií Hansa Jörga Schellinga má konečné rozhodnutie o tom, či skupina členských štátov Európskej únie zavedie daň z finančných transakcií (v anglickej skratke FTT), padnúť v máji tohto roka.

24.04.2017 14:00
debata (1)

Minister zdôraznil, že je kľúčové, aby svoju podporu nestiahli Belgicko a Slovenská republika. Je Slovensko skutočne tým „slabým článkom“ a ozaj hrozí, že na ňom (a Belgicku) stroskotá daň, úsilie o zavedenie ktorej ako reakcia na finančnú a ekonomickú krízu má už viac ako 15 rokov?

Isté je, že tlak lobistov na ministra financií Petra Kažimíra, aby nepodporil daň z finančných transakcií, naberá na sile. Zhruba pred mesiacom mu takúto žiadosť adresovala Asociácia európskych investorov (IVZW), no nebola to prvá intervencia proti FTT.

Ak lobisti argumentujú, že po zavedení FTT by hypotéky ročne zdraželi o niekoľko eur, mali by zároveň vyčísliť, akú daň zaplatili všetci za krízu, proti ktorej by daň z finančných transakcií mohla byť účinnou zbraňou.

Niekoľkokrát jeho, resp. 11 ministrov financií, ktorých štáty využili inštitút posilnenej spolupráce, „varovali“ pred týmto krokom napr. najvýznamnejšie európske bankové asociácie, medzi nimi i Európska banková federácia, ktorej členom je aj Slovenská banková asociácia. Odporcami dane však nie sú iba banky, ale aj poisťovne, penzijné fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod., teda prakticky celý finančný sektor.

Legitimita zastrašovania?

Pripomeňme si, že finančná kríza 2008–2009 vzkriesila ideu dane z finančných transakcií a ešte v septembri r. 2011 vznikol návrh smernice na európsku FTT. Až keď sa nepodarilo dosiahnuť jednomyseľný súhlas dvadsaťosmičky, vo februári 2013 bol podaný – Európskym parlamentom odobrený – návrh smernice Rady na rozšírenú kooperáciu 11 štátov na zavedenie tejto dane.

Jedenástku tvorili Belgicko, Estónska, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Medzitým Estónsko požiadalo, aby z jedenástky mohlo odísť. Ak by odišli dvaja ďalší, iniciatíva, v ktorej by malo byť zapojených aspoň deväť štátov, stroskotá.

Estónsko podľahlo tlaku záujmových skupín, ktorých legitimitu nikto nepopiera. Neprijateľná je však ich taktika zveličovania hrozieb a rizík, ktorými zastrašujú i vlády predtým odhodlané neustúpiť. Nehovoriac o tom, že ich zdanlivá starosť o sporiteľov v penzijných fondoch, držiteľov hypoték a individuálnych účtov vo finančných inštitúciách atď. je iba farizejstvom.

Ak argumentujú, že po zavedení FTT by hypotéky ročne zdraželi o niekoľko eur alebo sporitelia by stratili na úsporách niekoľko ďalších eur, mali by zároveň vyčísliť, koľko napr. stratili sporitelia v penzijných fondoch, ako zdraželi hypotéky a napokon akú daň zaplatili všetci daňoví poplatníci za krízu, proti ktorej by daň z finančných transakcií mohla byť účinnou zbraňou.

Zostaneme v jadre?

Predstavitelia vlády SR sú zajedno, že SR chce zostať v „jadre EÚ“. Nevieme presne, čo to je, ale je takmer isté, že ak vznikne, v „tvrdom jadre“ bude Nemecko a Francúzsko, ale aj Rakúsko a pravdepodobne i dva stredne veľké štáty, t. j. všetko štáty podieľajúce sa na inštitúte posilnenej spolupráce na zavedenie FTT.

Keby sa SR z tejto skupiny rozhodla odskočiť, nebol by to dobrý signál, že to s jadrom myslí vážne.

V správe ECOFIN-u pre Európsku radu o daniach z decembra minulého roka, t. j. z obdobia slovenského predsedníctva EÚ, sa v časti o tejto dani uvádza, že treba ešte dopracovať chýbajúce aspekty budúcej FTT a pripraviť návrh smernice o nej predtým, ako sa dosiahne konečná dohoda. Či sa tento proces úspešne ukončí a kedy, je aj v našich rukách. Termínov na zavedenie FTT už bolo oficiálne oznámených niekoľko a ani jeden sa nedodržal.

Nebezpečenstvom je i to, že sa nedosiahne dostatočná harmonizácia dane medzi štátmi napr. v tom, čo a ako sa bude zdaňovať. Ak sa presadí „súťaž ku dnu“, efekt dane pre rozpočet EÚ resp. jednotlivé štáty bude iba o málo väčší ako náklady ne jej zavedenie, alebo môže viesť i k sťahovaniu finančných hráčov medzi štátmi. Najhoršie bude – a to reálne hrozí – že sa pri nastavovaní dane rezignuje na to, aby bola účinným nástrojom na „krotenie“ finančných trhov.

Príležitosť, ktorú nesmieme premrhať

Asynchrónnosť volebných cyklov v štátoch  EÚ je často prekážkou hľadania konsenzu v otázkach európskeho významu. Proti FTT v dvadsaťosmičke boli pôvodne kabinet Davida Camerona, švédska konzervatívna vláda a pridala sa i luxemburská vláda za premiérovania J.-C. Junckera, dnešného prezidenta EK.

Proti FTT vystupovala i česká pravicová vlády premiéra Nečasa a mohli by sme pokračovať. Tandem Merkozy – priaznivo naklonený FTT – sa opakovať nebude, no ak sa zopakuje dnešná koalícia v SRN a nevyhrá M. Le Penová, FTT bude mať stále zelenú. Napokon viaceré štáty EÚ zaviedli krátko po kríze novú daň na niektoré finančné operácie či produkty, ktoré možno nazvať určitou formou FTT.

Nadviazať na ich skúsenosť a využiť príležitosť, ktorá sa nemusí tak skoro opakovať, je výzvou aj pre vládu SR.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #finančné transfery #daň z finančných transakcií