Dôležité informácie o tejto otázke nedávno uverejnil renomovaný britský denník The Times s titulkom: Vpustite migrantov alebo odíďte, odkazuje EÚ Maďarsku a Poľsku. The Times citujú vysokopostavený diplomatický zdroj bez uvedenia jeho mena, podľa ktorého sa Nemecko, Francúzsko a ďalších 21 členských krajín únie rozhodlo na jeseň 2017 dať Maďarsku a Poľsku ultimátum, aby obe krajiny buď akceptovali svoje kvóty migrantov, alebo odišli z EÚ. A tak sa pravdepodobne v diskusiách čoskoro objavia nové termíny „hungexit“ a „polexit“, ktoré sa však budú zrejme líšiť od brexitu aj tým, že v ich prípade by mohlo ísť o vynútený odchod z únie.
Vysokopostavený zdroj z EÚ to odôvodnil tým, že Maďarsko a Poľsko „si musia vybrať: buď chcú byť súčasťou európskeho systému, alebo nie. Únia sa nenechá vydierať a jednota má svoju cenu.“ Brusel sa nádeja, že Súdny dvor EÚ schváli systém kvót pre migrantov a potom by sa Maďarsko aj Poľsko museli riadiť týmto rozhodnutím súdu, v opačnom prípade budú musieť počítať s finančnými aj politickými dôsledkami. Vysokopostavený zdroj dodal, že „už viac nebude možné byť jednou nohou vnútri (EÚ) a druhou vonku. V tomto bude vedenie únie postupovať veľmi tvrdo“.
Načasovanie tohto „riadeného úniku“ nie je vôbec náhodné. Svoje zohrala aj skutočnosť, že európska verejná mienka sa začína odkláňať od extrému. Začalo sa to vlastne ešte voľbou nového rakúskeho prezidenta. Tu sa dovtedajší trend nástupu populizmu a extrémizmu v Európe zlomil, vyhral prezidentský kandidát, ktorý reprezentoval Rakúsko tolerantné a otvorené. Nový trend pokračoval parlamentnými voľbami v Holandsku, kde politický extrémizmus utrpel ďalšiu porážku. Ďalším posilnením nového európskeho trendu sa stali krajinské voľby v Sársku, v ktorých jasne zvíťazila strana kancelárky Angely Merkelovej. K tomu možno pridať fakt, že kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová má len mizivú nádej uspieť v druhom kole nadchádzajúcich francúzskych prezidentských volieb. Takže nový trend potvrdzuje správnosť politickej orientácie Bruselu: „V jednote je sila“.
V podobnom duchu sa nesie aj článok holandského analytika Casa Muddeho, ktorý teraz pôsobí v USA ako expert pre otázky extrémizmu. Jeho komentár s názvom: „The EU has tolerated Viktor Orbán for too long. It has to take stand now“ (EÚ tolerovala Viktora Orbána príliš dlho. Je načase sa postaviť proti tomu) pred časom publikoval britský denník The Guardian. Mudde v článku došiel k záveru, že Európska ľudová strana (EPP), ktorej členom je aj Orbánov Fidesz, si musí vybrať medzi liberálnou demokraciou, ktorú v EPP reprezentuje Angela Merkelová, alebo iliberálnou demokraciou, ktorú momentálne v Maďarsku buduje V. Orbán.
K presadzovaniu politicky umiernenejších názorov v EÚ paradoxne prispieva aj politika nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho neskúsenosť a nekompetentnosť začína byť stále zjavnejšia aj širšej európskej verejnosti. Rovnako to platí aj pre politiku brexitu premiérky Theresy Mayovej. Od jej ohlásenia a zvolenia Donalda Trumpa do funkcie sa stále viac ukazuje nekvalifikovanosť ich podpory euroskepticizmu a politiky izolacionizmu, odmietania foriem multilaterálnej diplomacie, klimatických zmien, Obamacare atď.
Ukazuje sa celý rad nedostatkov a neúspechov uvedených politík, takže nie div, že politicky vyspelí občania západnej Európy sa začínajú viac prikláňať k zmene vývojového trendu medzinárodnopolitickej situácie vo svete. Čo je však na týchto skutočnostiach zaujímavé, že ich sumárny efekt začína pripomínať akoby „božiu pomoc“ Európskej únii, pretože sa dostáva z doterajšej defenzívy, opätovne získava vplyv na úkor politických síl hlásajúcich populizmus a extrémizmus.
Zatiaľ sa ukazuje, že víťazmi uvedeného trendu sa v Európe stávajú centristické kresťanskodemokratické a sociálnodemokratické strany. Vplyv strán, ako sú Alternatíva pre Nemecko, britská UKIP či talianske Hnutie piatich hviezd, vedené Beppe Grillom, začína od čias zvolenia D. Trumpa za prezidenta USA slabnúť. Tento „Trumpov efekt“ môže prispieť aj k prehre extrémistky Marine Le Penovej vo francúzskych prezidentských voľbách. Čo zasa môže ešte viac demobilizovať a demoralizovať euroskeptické populistické politické strany v Európe. Nedá sa vylúčiť ani to, že po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku by mohla úspešne pokračovať súčasná vládna koalícia vedená kancelárkou A. Merkelovou. Výsledkom takéhoto politického vývoja môže byť, že európske krajiny sa budú v nadchádzajúcom období viac orientovať na Berlín ako na Washington.