Môže byť Európa opäť svetovým lídrom?

Na zodpovedanie tejto otázky nám ako modelový príklad môžu poslúžiť dva štáty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili podobu 20. storočia. Sovietsky zväz a Spojené štáty americké.

29.04.2017 16:00
debata (20)

Základnou hodnotou politiky Sovietskeho zväzu bola rovnosť. Tá mala odzrkadľovať socialistický charakter tejto krajiny. Sovieti mali ambiciózne plány. Založiť rovnostársku spoločnosť so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov, bez vykorisťovania kapitalistami.

Rozhodovanie sa malo realizovať v lokálnych sovietoch na základe priamej demokracie. Ústredný výbor mal dohliadať na plánovanie ekonomiky a uspokojovanie potrieb občanov. ZSSR začal pomaly doháňať západný svet v priemyselnej oblasti. Situácia sa však zmenila a ZSSR sa zmenil na totalitu. Zrušil opozíciu, kontroloval verejný život a uzurpoval všetku moc do rúk ústredného výboru.

Aj naďalej však zostával socialistickým zriadením postaveným na hodnote rovnosti, ale už bez demokracie. Róza Luxemburgová o tom povedala: „Nemôže existovať demokracia bez socializmu, rovnako ako nemôže existovať socializmus bez demokracie.“ Sovietsky zväz v spoločnosti zdiskreditoval hodnotu rovnosti, pretože vytvoril ľudí rovných a rovnejších.

Európa sa musí poučiť z chýb, ktoré spravili ZSSR a USA. Teda presadzovať reálnu slobodu, ktorá sa neskôr nezvrhne do oligarchie. A rovnosť, ktorá však nesmie vytvárať ľudí rovných a rovnejších.

Spojené štáty americké na rozdiel od Sovietskeho zväzu postavili svoju politiku na hodnote slobody. USA boli charakteristické širokou slobodou ponúkanou ľuďom z celého sveta. Zo štátu, ktorý bol založený takpovediac na zelenej lúke, sa stal politický národ. Širokú slobodu garantoval vo svojej ústave. Tá sa ďalej delí na dve línie.

Prvou je občianska sloboda, ktorá zaručuje ľudské a občianske práva a právo na súkromný majetok. Druhou je ekonomická sloboda, ktorá garantuje slobodný obchod, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a možnosť produkovať súkromný zisk. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa zmenili pomery aj v USA.

Ekonomická sloboda predbehla občiansku slobodu. Globálny trh a deregulovaná ekonomika vytvorili v USA skupinu ľudí, ktorú by antickí Gréci nazvali „plutokracia“, teda vláda bohatých. Potvrdilo sa to v posledných prezidentských voľbách, keď sa prezidentom stal miliardár Donald Trump. Toto víťazstvo zmenilo americkú demokraciu na „oligarchiu“, vládu úzkej a navyše veľmi bohatej skupiny ľudí, ktorých majetok je vyšší ako majetok spodných 50 % Američanov.

Spojené štáty zdiskreditovali hodnotu slobody, pretože vytvorili plutokraciu a oligarchiu. Vláda bohatých a dominancia biznisu brzdí ďalšiu demokratizáciu spoločnosti zo strachu pred ohrozením svojej existencie a luxusného životného štýlu. Jedine vojenská sila drží politické zriadenie USA v medzinárodnom pohľade ako akceptovateľné.

Čo je teda tou kľúčovou hodnotou, ktorej presadzovaním a zdokonaľovaním sa stane z politického celku svetový líder?

Odpoveďou je demokracia. Tú by mal presadzovať nový svetový líder, samozrejme, s tým, že ju musia plnohodnotne dopĺňať hodnoty rovnosti a slobody.

Najvážnejším kandidátom na post takéhoto svetového lídra sa javí Európa – poučená dvoma svetovými vojnami a totalitnými režimami v priebehu jedného storočia. Európa je jediná svetová veľmoc, ktorá sa to bojí povedať nahlas. Musí sa však poučiť z chýb, ktoré spravili Sovietsky zväz a USA. Teda presadzovať reálnu slobodu, ktorá sa neskôr nezvrhne do oligarchie. A rovnosť, ktorá by uzatvorila nožnice nerovnosti. Táto rovnosť však nesmie vytvárať ľudí rovných a rovnejších.

Európa môže byť veľkou jedine vtedy, ak vráti moc tomu, kto ju má naozaj niesť – ľudu. A to na všetkých úrovniach. Je to základ, ktorý nám ponúklo už antické Grécko. Bude Európa schopná prinavrátiť si svoju stratenú veľkosť? Odpoveď na túto otázku držíme vo svojich rukách aj my.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Európa