Napriek tomu, že Smer je vyše desať rokov vo vláde a prirodzene programovo zvetráva, stále je hegemónom vládnej moci. Skutočný strach ho ani tak nepremkýna z hlučných opozičných aktivít roztrieštenej a nesúrodej opozície, ako skôr z masovejších prejavov pouličnej nespokojnosti mladých a politicky nepoškvrnených ľudí.
Nuž a keďže sa ironicky hovorí, že najväčším nepriateľom v politike nie je opozičný, ale koaličný partner, predseda Smeru úspešne odháňa i dotieravé „ovady“ z vládnej „maštale“. Keď koaličná Dankova SNS zavetrila, že si v trojkoalícii môže voči Smeru z času na čas dupnúť, pretože jej začali krátko po voľbách stúpať preferencie na úkor najsilnejšej vládnej strany, dostala chuť na „sladké“. Najprv natiahla ruku po mediálnom dezerte RTVS, ale zatiaľ si na ňom nepomaškrtila. Potom sa podujala „vlámať“ do energetického včelína Smeru, ale k sladkým plástom sa zatiaľ nedostala. Robert Fico hodlá pustiť národniarov v „energetickom holdingu“ nanajvýš tak ku koštovke prvej tohtoročnej znášky, ale v žiadnom prípade sa nechystá zbúrať ploty medzi záhradami vykolíkovanými v koaličnej dohode. Danko teda stiahol chvost a Fico začal striehnuť na príhodnú chvíľu, kedy mu jeho opovážlivosť vráti.
Robert Fico si nenechá brnkať po nose. Ani z opozičnej, ale ani z koaličnej strany. Kým bude hlučný a na seba upriamený Matovič usporadúvať denne tlačovky a domnievať sa, že tým drží pod krkom „nenávidený“ Smer (v predstavách tvrdej opozičnej politiky), dovtedy bude môcť líder Smeru pokojne driemať pri kormidle moci.
Aj keď lídrovi OĽaNO nemožno uprieť snahu šliapnuť opozičnou bagančou na korupčno-klientelistické otlaky Smeru, zatiaľ to tandemu Fico – Kaliňák mocenské väzy nezlomilo. Naopak. Do problémov sa dostal sám Matovič. Nielen svojou zopakovanou zábudlivosťou zrušiť si ladom ležiacu živnosť, kvôli čomu mu hrozí pozbavenie poslaneckého mandátu, ale hlavne verejnou potupou pre premlčané údajné krátenie dane vo svojej rodinnej firme pred viac ako desaťročím. Navonok mu síce z tohto pohonu za jeho opovážlivosť pranierovať premiéra a ministra vnútra nehrozí žiadne trestné stíhanie, ale o to v podstate Smeru zrejme ani nešlo. Pravým zmyslom tejto vendety bolo znevážiť ho v očiach verejnosti a spochybniť vierohodnosť ich najhlasnejšieho opozičného kritika.
Poslanecký klub Smeru bude s najväčšou pravdepodobnosťou Igora Matoviča „grilovať“ počas májovej schôdze parlamentu, nestojí im však za to, aby ho z Vodného vrchu defenestrovali. Zrejme im nepôjde ani o to, aby z neho v očiach verejnosti z politickej pomstychtivosti vytvorili opozičného martýra. To by bola voda na opozičný mlyn. Bude im zrejme bohato postačovať, že ich najhlasnejšieho opozičného kritika, keď nie umlčali, tak aspoň očiernili a znedôveryhodnili. Veď ak by koalícia s kotlebovcami Matoviča parlamentne „popravila“, opozíciu by to mohlo iba zjednotiť.
Aj preto si najchladnokrvnejší mocenskí kalkulátori Smeru skôr prajú, aby Igor Matovič zostal naďalej hovorcom parlamentnej opozície. Prirodzene, len za predpokladu, že ním bude s už pošramotenou reputáciou, pretože je podľa nich „zárukou“ opozičnej roztrieštenosti minimálne do konca volebného obdobia. Alebo aspoň do toľko očakávaného vzniku nového politického subjektu, ktorý by sa po Kiskovej rezignácii na post budúceho opozičného lídra mohol stať alternatívnym zjednocovateľom opozície voči Smeru.
Nie je to z obdivu k lídrovi Smeru, no treba uznať, že predseda Robert Fico je, napriek všetkým výhradám k mocenskému štýlu vládnutia, najsofistikovanejším šachovým stratégom nielen na koalično-opozičnej, ale aj na vládnej šachovnici. Nenechal sa vyprovokovať k unáhleným krokom ani po tom, čo si líder národniarov začal robiť chuť nielen na vstup do RTVS, ale aj do energobiznisu. Premiér trpezlivo vyčkával na chyby svojho koaličného partnera, aby sa ich napokon dočkal.
Ak si Danko strelil „vlastenca“ do vlastnej siete pri nežnostiach voči kapitánskym hviezdičkám, do hrozby šustermatu sa vystavil nezmyselnou a nezákonnou „bezpečnostnou previerkou“ listov opozičných poslancov v NR SR. Na to, aby neprišiel aj o parlamentné epolety moci, bude pri pokuse zbaviť ho funkcie predsedu parlamentu potrebovať predovšetkým podporu najsilnejšieho koaličného klubu poslancov Smeru. Nebude zadarmo. Možno bude Smeru stačiť, ak prestane poškuľovať po parite v energetickom holdingu. A na osoh väčšiny verejnosti bude, ak sa nedotkne ani „Zeme RTVS“.