Sobotku ovplyvňujú tri faktory. Po prvé, pohár Babišových káuz začína pretekať. Po eurodotáciách na farmu Čapí hnízdo a lacno nakúpených dlhopisoch Agrofertu sa vynárajú ďalšie mrazivé historky z jeho podnikateľského života. Po druhé, Sobotka má podozrenie, že rezort financií nepracuje, ako má, a to najmä Finančná správa, od ktorej očakáva prešetrenie Babišových majetkových pomerov.
Nesmieme však zabudnúť ani na tretí dôvod. Dosiaľ to fungovalo tak, že aféry obostierali Babiša, ale preferencie klesali Sobotkovej sociálnej demokracii. Premiér preto preukázal, že sám na funkcii nelipne, a dal voličom vybrať: Buď ja, alebo on.
Česko čakajú turbulentné mesiace plné útokov, špiny a podrazov. Bolo by prekvapujúce, keby z nich ťažila ČSSD. Tá však na druhej strane nemá čo stratiť.
K Sobotkovmu kroku mohla viesť aj nechuť prezidenta Miloša Zemana odvolať Andreja Babiša z vlády. Lenže demisiou len vpustil Zemana do ringu. Ten si teraz svoju rolu vychutná – už len preto, že začiatkom budúceho roka bude v priamej voľbe obhajovať mandát a potrebuje na seba upriamiť pozornosť.
Lenže Sobotku si Zeman, ako dal opakovane najavo, neváži. Zato pre šéfa ANO Babiša má len slová chvály. Z toho sa dá vytušiť, koho bude pri rozpletaní vládnej krízy protežovať. Babiš smeruje k volebnému víťazstvu. Niektoré prieskumy mu predpovedajú až osemdesiat poslaneckých kresiel z dvesto. Aj to môže jeho vzťah so Zemanom stmeliť.
ANO ťaží z lepšieho marketingu ako ČSSD. Po Sobotkom avizovanej demisii boli naraz Babiša plné médiá a jeho ministri odpovedali na otázky novinárov všetci rovnakými slovami. To sa nedá povedať o sociálnych demokratoch. Tí sa médiám vyhýbali. A ak predsa prehovorili, tak nad vzájomnou súhrou prevládalo prekvapenie.
ČSSD je už dlhší čas v strese. Hľadá témy, na ktoré by verejnosť reagovala, osobnosti, ktoré by boli schopné a zároveň obľúbené, a vedno s tým musí čeliť vlažnej priazni voličov. V posledných týždňoch začali navyše pozície opúšťať politici blízki Zemanovi, čo môže signalizovať prípravu na nadchádzajúce vnútorné zápasy.
Zaskočená je aj tretia koaličná strana KDU-ČSL. Proti Babišovi vystupovali jej politici ostro. Pomáhali aj formulovať ostré uznesenie Snemovne, ktoré od ministra financií chcelo do konca apríla vysvetlenie dlhopisovej nepríjemnosti – čo podľa všetkých strán, s výnimkou ANO, nesplnil. Ibaže koniec kabinetu sa ľudovcom nehodí. V ich prípade platí pravidlo, že z vlády sa kandiduje lepšie ako z opozície.
To platí aj pre predčasné voľby. Dnes by na nich získala ANO. Sociálni demokrati by jej náskok len tak rýchlo nedohnali. A ľudovci ešte ani nestačili zlepiť predvolebnú koalíciu s hnutím Starostové a nezávislí. Za predčasné voľby je len opozícia. No keďže by na nich ani ona nezískala nič, dá sa predpokladať, že ide len o silácke reči. A všetci si počkajú do normálneho októbrového termínu.
Krátkodobé riešenie čakajme v prípade súčasnej koalície ČSSD, ANO a KDU-ČSL s výrazným zaangažovaním sa prezidenta. Trebárs bude chcieť stranám podstrčiť aj „úradnícke“ postavičky do dočasnej vlády. Alebo volebné obdobie dokončí Sobotkov tím v demisii. Z hľadiska ústavy by to nebolo korektné, ale bolo by to možné.
Isté je len to, že Českú republiku čakajú turbulentné mesiace plné útokov, špiny a podrazov. Bolo by prekvapujúce, keby z nich ťažila ČSSD. Tá však na druhej strane nemá čo stratiť. Voličov nepresvedčili dobré výsledky Sobotkovej vlády, a tak si užije pár mesiacov zápasov v bahne, z ktorých nikto čistý nevyjde.