Macronove výzvy

Po viac ako 50 rokoch si Francúzi zvolili za prezidenta lídra, ktorý nepochádza z prostredia tradičných strán.

10.05.2017 08:00
debata (1)

Prvýkrát od roku 1958 nebude na čele krajiny stáť predstaviteľ socialistov alebo republikánov. Emmanuel Macron vedie zatiaľ neetablovanú stranu Vpred!, ktorá je do veľkej miery popretím existujúceho politického systému, a najbližších päť rokov bude viesť aj Francúzsko, druhú najväčšiu ekonomiku Európskej únie s najsilnejšou armádou v rámci kontinentálnom blo­ku.

Základmi politického systému 5. republiky otriaslo celé druhé kolo prezidentských volieb. Proti Macronovi stála Marine Le Penová, vodkyňa Národného frontu, dlhodobo nepriateľsky naladeného voči súčasnému ústavnému zriadeniu. Krajná pravica spolu s krajnou ľavicou získali v prvom kole volieb takmer 50 percent. Z toho možno odvodzovať, že systém dvoch strán je v očiach nezanedbateľného počtu Francúzov zdiskreditovaný a je vysoko pravdepodobné, že v najbližšej dekáde bude politická mapa krajiny oveľa pestrejšia.

Prezidentská volebná kampaň sa síce skončila víťazstvom Emmanuela Macrona, ale proces kreovania novej vládnej moci je len na začiatku. V júni prebehnú dvojkolové parlamentné voľby a od ich výsledku bude závisieť, nakoľko dokáže nový prezident presadiť svoju agendu. Dvojkolová voľba poslancov dáva väčšie šance tradičným stranám. Je otázne, ako sa bude dariť neznámym kandidátom Vpred!, a zároveň možno predpokladať, že v druhom kole bude vyradená väčšina kandidátov Národného frontu, ktorí uspejú v kole prvom.

Krajná pravica spolu s krajnou ľavicou získali v prvom kole volieb takmer 50 percent. Z toho možno odvodzovať, že systém dvoch strán je v očiach nezanedbateľného počtu Francúzov zdiskreditovaný a je vysoko pravdepodobné, že v najbližšej dekáde bude politická mapa krajiny oveľa pestrejšia.

Na druhej strane nie je vylúčené, že v niektorých okrskoch sa podarí kandidátom tejto strany uspieť už v kole prvom. S určitosťou sa však dá povedať, že Emmanuel Macron nezíska nadpolovičnú väčšinu v 577-člennom Národnom zhromaždení a o moc sa bude musieť deliť s republikánskou pravicou, odkiaľ zrejme vzíde aj nový francúzsky premiér.

Francúzsko čelí vážnym ekonomickým problémom. Ani jeden rok v období 2011 – 2014 nedosiahol rast francúzskeho HDP hranicu jedného percenta. Takúto stagnáciu Francúzsko nezažilo od roku 1950. V rokoch 2015 a 2016 zavládlo div nie nadšenie, keď sa rast dopotácal na 1,2 percenta, ale v porovnaní s ozdravením v roku 1994, keď sa po 0,6-percentnej stagnácii v roku 1993 rast vyšplhal na 2,3 percenta, ide o málo presvedčivý výkon. Nezamestnanosť je na úrovni 10,5 percenta, vládny dlh dosahuje výšku 97,5 percenta HDP a deficit štátneho rozpočtu dlhodobo a výrazne presahuje tri percentá HDP.

Ďalší deficit Francúzsko vykazuje na bežnom účte platobnej bilancie a odbory, zamestnávatelia a vláda sa nevedia zhodnúť, či pracovný trh potrebuje väčšiu ochranu, alebo liberalizáciu. Veľkými témami sú bezpečnosť, boj proti terorizmu a nápor migrantov. Aj v oveľa stabilnejších časoch by sa mohli každej vláde podlomiť kolená. Tej Macronovej navyše pôjde po krku krajná pravica i ľavica.

Veľkou výzvou pre novú vládu bude riadenie vzťahov s Nemeckom. Od ich úrovne závisia prosperita a mier v Európe. A aj keď bol víťazstvom Macrona zažehnaný bezprostredný rozpad eurozóny, neznamená to, že vo viacerých strategických otázkach (najmä fiškálnych a monetárnych) sa Paríž s Berlínom nebudú rozchádzať. Euro, čo je pre mnohých vlastne nadhodnotená nemecká marka, poškodzuje francúzsky export, no Nemecko, alergické na znehodnocovanie úspor svojich občanov, nechce o jeho devalvácii ani počuť. A tým sa však zoznam potenciálne konfliktných tém ani zďaleka nekončí.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Francúzsko #Marine Le Penová #Národný front #Emmanuel Macron #francúzske voľby #Vpred!