Viedenský gordický uzol

Treba sa báť Sebastiana Kurza? Rakúsky minister zahraničných vecí nedávno obyvateľov alpskej krajiny prekvapil spôsobom, akým prezval vedenie konzervatívcov.

17.05.2017 14:00
debata

Kurz si od vedenia Ľudovej strany (ÖVP) vymohol, aby mohol sám zostaviť stranícku kandidátku pre nadchádzajúce voľby a vzápätí ju premenoval na Kandidátku Sebastiana Kurza – nová Ľudová strana. Takto poistený vlastnou materskou stranou už mohol Kurz ľahko donútiť slabnúceho sociálnodemokra­tického kancelára Christiana Kerna k predčasným voľbám. Tie sa budú pravdepodobne konať v októbri. Na posledné mesiace trvania červeno-čiernej koalície mu dokonca predpísal podmienky spolupráce.

Hlavné rakúske médiá sa zhodujú, že zmena je nutná. Najmä kvôli prekonaniu trvalej stagnácie, a to nielen vo vláde. Minuloročné prezidentské voľby, ktoré boli poznačené amatérskou organizáciou a pre reprezentantov vládnych strán znamenali fiasko, sa stali signálom, že voliči sa už s politickým systémom nestotožňujú.

„Najväčšou výzvou pre Rakúsko ostáva vytvorenie konkrétnej predstavy o politickej zmene bez dvoch tradičných strán.“

Nemalá časť verejnosti vníma Sebastiana Kurza ako rakúskeho Viktora Orbána. Je pravda, že Kurz už niekoľkokrát obhajoval maďarského predsedu vlády. Paralely medzi 30-ročným Kurzom a Viktorom Orbánom sa núkajú aj v tom, že dnešný maďarský premiér dokázal svoje politické ambície uskutočniť už v pomerne mladom veku. Okrem toho sa Kurz odvažuje presadiť zatiaľ úspešnú Orbánovu koncepiu tak, že pomocou nového konzervatívneho hnutia chce vytvoriť presvedčivú alternatívu k pravicovým populistom FPÖ vedených Heinzom-Christianom Strachem (otázne však je, či ich možno „prebiť“ ich vlastnými zbraňami).

Porovnanie Kurza s Orbánom však predsa len pokrivkáva. A vôbec nevedie k odpovediam na riešenie vnútorných rakúskych problémov. Naliehavá otázka znie, či na Kurzov vnútrostranícky „prevrat“ už nie je neskoro.

Zmeny vo vedení konzervatívcov boli najmä reakciou na množstvo koaličných sporov. ÖVP je prvou z dvoch veľkých strán, ktorá začala zvolením mladého šéfa Sebastiana Kurza pracovať na ďalekosiahlych vnútorných reformách. Treba dodať, že kancelár Christian Kern je dynamický človek. Ale pridlho patril medzi sociálnodemokra­tickú elitu a je ťažké vnímať ho ako autentického reformátora. Aj napriek tomu však bývalý špičkový manažér Rakúskych železníc pripravil verejnosť na to, aby politiku vnímala pragmaticky.

Najväčšou výzvou pre rakúsku spoločnosť ostáva vytvorenie konkrétnej predstavy o postupnej politickej zmene. Veľa ľudí odmieta ďalšiu mocenskú prevahu oboch tradičných strán. Polovica voličov by uvítala buď koalíciu konzervatívcov so Stracheho Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), alebo koalíciu sociálnych demokratov a FPÖ. Zelení a liberáli zrejme nedokážu presvedčiť Rakúšanov o schopnosti priniesť potrebné zmeny. Spolu by získali 16 percent hlasov. Za koalíciu sociálnych demokratov, Zelených a liberálov by hlasovalo 26 percent voličov.

V najbližších mesiacoch bude určite treba sledovať Kurzov politický vývoj. Veď ide o pokus zmäkčiť skostnatený stranícky aparát.

Pozornosť však treba sústrediť aj na Heinza-Christiana Stracheho. Vzhľadom na to, že kandidát jeho strany prehral v druhom kole prezidentských volieb iba tesne, má vysokú motiváciu. Nestratil energiu na vedenie sporov ani so straníckymi druhmi, ani s inými stranami. Okrem toho sa členovia FPÖ zrejme poučili z chýb, ktoré sa stali počas čierno-modrej koalície pod vedením bývalého kancelára Wolfganga Schüssela a ktoré vyústili do predčasného konca vlády. Veľa Rakúšanov si však zapamätalo vtedajší hospodársky rozmach. To môže byť dôležitý argument pre celý pravicový tábor v súčasnom období, ktoré sa vyznačuje ustavične rastúcou nezamestnanosťou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #Sebastian Kurz