Na jednej strane si často bez nich nevieme predstaviť nákup, na druhej strane odpad z nich nájdeme prakticky všade. A odpad z nich je globálny celosvetový problém. Dôvodom je ich nadmerná spotreba, problém s ich zberom i so zhodnotením odpadu. Nadmerná spotreba sa zdôvodňuje i tým, že igelitové tašky sa dávajú k nákupu zadarmo. Podľa štatistik je v EÚ ich ročná spotreba cca 200 kusov na obyvateľa. U nás je to ročne až 466 kusov, čo pri počte obyvateľov Slovenska 5,424 milióna obyvateľov je závratných vyše 2 528 miliónov kusov. Zámerom EÚ je znížiť do roku 2019 túto spotrebu na 90 kusov a do roku 2025 na 40 kusov ročne. Jednou z ciest na dosiahnutie tohto zámeru je i spoplatnenie plastových tašiek.
V intenciách zámerov EÚ prijala aj Národná rada SR novelu zákona o odpadoch, ktorou sa stanovuje s účinnosťou od 1. 1. 2018 na Slovensku povinné spoplatnenie plastových tašiek – igelitiek. Novela zákona však nestanovuje cenu za tašku a ani nerieši čo s poplatkom. Sľubuje si však zníženie spotreby igelitiek u nás. Ľudí môže poplatok za tašku motivovať k tomu, aby si priniesli vlastnú tašku, resp. aby už zakúpenú igelitku prípadne opakovane použili. Niektoré obchodné reťazce, predajcovia, trhovníci už i dnes nedávajú tašky zadarmo, ale za poplatok. Ten sa pohybuje od 5 centov až po vyše 40 centov za kus. Tieto sumy určite výrazne prevyšujú nákupné ceny tašiek pre obchodníkov, predajcov. Je asi iluzórne si myslieť, že obchodníci ceny tašiek nepremietnu do cien predávaného tovaru. Ak by aj tašky boli zadarmo, tak by to nebolo z lásky k zákazníkom, na úkor vlastného zisku.
Zákonom stanovené povinné spoplatnenie plastových tašiek má pomôcť hlavne životnému prostrediu v podobe postupného znižovania ich spotreby a v konečnom dôsledku k zníženiu objemu problematického odpadu z nich. Špecifikum odpadu z plastových tašiek je aj v tom, že sú veľmi ľahké, a tak sú rozptýlené prakticky všade. Aj keď sú dobre recyklovateľné, tak separovaný zber je na nízkej, prakticky nulovej úrovni. Samotné spoplatnenie plastových tašiek môže znížiť ich spotrebu, ale ekologický problém so znečisťovaním životného prostredia ich odpadom to určite nevyrieši. Riešenie tohto problému potrebuje finančné prostriedky na osvetu, zabezpečenie kvalitného zberu tohto odpadu a jeho následné zhodnotenie. Zákon o odpadoch č. 79/2015 síce ukladá povinnosti tým, čo uvádzajú na trh vyhradené výrobky (a teda aj plastové tašky) postarať sa o odpad z nich, ale v prípade igelitiek sa táto povinnosť míňa účinku.
Pomôcť riešiť problém so zhodnotením odpadov z igelitiek by mohlo byť i použitie zisku z ich spoplatnenia. Dôvodom povinného spoplatnenia igelitiek nebolo zvýšiť zisk obchodníkom, ale predovšetkým pomôcť životnému prostrediu. Aspoň časť zisku zo spoplatnenia igelitiek by sa mala použiť na riešenie reálneho znižovania a zhodnocovania odpadu z nich. Získané finančné prostriedky by bolo možné sústreďovať napríklad v osobitnom fonde. Ak by sa pri uvádzanej spotrebe 466 kusov plastových tašiek na obyvateľa odviedol do takéhoto fondu len 1 cent za tašku, tak ročne by sa mohlo vo fonde kumulovať vyše 25 miliónov eur. A to je už zaujímavá suma pre riešenie problému. Prijatá novela zákona o odpadoch možno v prípade igelitiek povedala to povestné A, ale určite nepovedala aj to potrebné B. Spoplatnenie môže priniesť nižšiu spotrebu igelitiek, možno bude menej odpadu, ale zvyšné igelitky budú i naďalej ohrozovať životné prostredie…