Devalvácia rubľa mala pozitívny dosah na štátny rozpočet, viedla však k zdraženiu dovážaných potravín a znížila životnú úroveň obyvateľstva. Na kurze rubľa sa prejavil aj pokles cien ropy na svetových trhoch. Po istom čase sa kurz rubľa stabilizoval na hodnote od 60 do 65 rubľov za jedno euro. Ruská centrálna banka robila takú politiku, že ročná inflácia je v posledných mesiacoch približne 4,3 %, čo je najmenej v histórii samostatného Ruska.
Obrat v ruskej ekonomike sa začal minulý rok. Napomohol tomu zákaz dovozu potravín, ale aj niektorých technológií. Podľa vyjadrení niektorých manažérov by bolo najlepšie, ak by sankcie boli večné. Jediným problémom je zablokovanie vstupu ruských firiem na medzinárodné kapitálové trhy. No ani to nie je celkom pravda. Koncom minulého roka konzorcium Glencore a Qatar Investment Authority kúpilo 19,5 % akcií ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť za 10,5 eura. Tým prerazili blokádu Ruska na medzinárodných kapitálových trhoch.
Ruská ekonomika zažila po zavedení sankcií šok. Teraz však pomaly ožíva. Znie to až neuveriteľne, no v krajine stúpla miera sebestačnosti v produkcii mlieka a mäsa.
Existovali aj pokusy obmedziť platby ruských bánk cez systémy VISA a Mastercard. Namiesto nich si však Rusko skonštruovalo národný platobný systém Mir. Prevádzkuje ho Národný systém platobných kariet. Pre firmy VISA a MasterCard to znamená postupnú stratu jedného z najväčších trhov na svete.
Netreba zabúdať, že príčinou sankcií proti ruským energetickým firmám neboli len vzťahy Ruska a Ukrajiny, ale snaha oslabiť ich postavenie na európskom trhu. Výsledkom zákazu vývozu niektorých západných technológií sú ročné straty európskych producentov v hodnote 3 mld. USD. Pre ruských výrobcov to znamená nevyhnutnosť vývoja vlastných technológií.
Ukrajina prestala vyvážať do Ruska komponenty do rôznych zariadení. Rusko si poradilo, začalo tieto diely vyrábať samo. Treba si uvedomiť, že všetky výkresy z minulosti patrili Sovietskemu zväzu a ich kópie zostali v Rusku. Okrem toho mnohí špecialisti v oblasti technológií z Ukrajiny sa presťahovali do Ruska. Tamojšie priemyselné podniky sa už nezamýšľajú nad tým, odkiaľ čo doviezť, ale ako sa dá všetko čo najrýchlejšie vyrobiť vlastnými silami.
Na sankcie odpovedalo Rusko zavedením protisankcií. Zakázalo z týchto krajín dovážať potraviny. Po ich zavedení sa objavili menej kvalitné výrobky, no po čase však z pultov zmizli. Hlavným efektom potravinových sankcií je, že Rusko je dnes najväčším exportérom zrna na svete. Znie to až neuveriteľne, no v krajine stúpla miera sebestačnosti v produkcii mlieka a mäsa.
Podľa údajov ruskej Národnej mäsovej asociácie Rusko je dnes na 100 % sebestačné v hydine, na 90 % v bravčovine, v hovädzine na 65 %. Vláda Ruskej federácie tvrdí, že sebestačnosť v mlieku je na úrovni 75 %. Z hľadiska nákladov je mliekarenstvo v Rusku konkurencieschopnejšie ako v EÚ, USA, ale aj v Južnej Amerike. Európskym výrobcom potravín to neprinieslo nič dobré. Prišli o 2,2 mld. USD ziskov, ale museli aj likvidovať tisíce pracovných miest v sektore poľnohospodárstva a spracovania potravín.
Z pohľadu na všetky ekonomické sankcie vidieť, že ich cieľom nie je len reakcia na dianie na Ukrajine. Ich hlavným efektom je obmedzenie prítomnosti ruských výrobkov na svetových trhoch, najmä európskych, na ktoré pripadá polovica obratu zahraničného obchodu Ruskej federácie. Úplná ekonomická izolácia Ruska nie je možná, lebo ruská ekonomika je úplne integrovaná do globálnej ekonomiky.
Predpoklady budúceho vývoja sa rôznia. Hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj Sergej Guriev pripustil, že z dlhodobého hľadiska má ruská ekonomika perspektívu. Existujú aj pesimistické scenáre, ktoré tvrdia, že ruská ekonomika nebude ročne prudko rásť, ale bude blízko stavu stagnácie. Keď nedokážeme predpovedať presne ani len správanie spotrebiteľov, tak predpovede v ekonomike nemajú veľký zmysel.