V tom čase sa tak pomenoval fond, ktorý chcela Čína dotovať 40 miliardami dolárov a ktorý mal financovať rozvoj infraštruktúry na prepojenie trhov uvedených štátov. O dva a pol roka neskôr na summite v Pekingu za účasti predstaviteľov asi 130 štátov projekt novej Hodvábnej cesty nadobudol už konkrétnejšiu podobu, narástol na 124 mld. USD a – neobmedzil sa iba na ázijskú vetvu.
Na financovanie rozvoja infraštruktúry pre štáty strednej a východnej Európy (SVE) okrem toho čínska vláda ohlásila iniciatívu pod názvom „16+1“ (11 členských štátov EÚ a 5 nečlenských krajín SVE). Osobitná desaťmiliardová úverová linka sa používa – vzhľadom na podmienky prevzatia úveru – zatiaľ iba v štátoch SVE, ktoré nie sú členmi EÚ. Schváleným projektom je i rýchlostná železnica Belehrad – Budapešť, ktorá by mala nadväzovať na trasu Pireus – Belehrad.
Projekty, ktoré skrachovali
Snaha prilákať čínsky kapitál na Slovensko je dlhodobá a nepochybne sa zintenzívnila po zavedení sankcií voči Ruskej federácii, ktoré odradili potenciálnych ruských investorov. Bilancia pokusov o získanie čínskych investorov však nie je priaznivá. Developerská spoločnosť IPEC Group, s. r. o., ktorá chcela vybudovať pri Senci čínske obchodné centrum za 100 mil. eur s 50 % účasťou čínskych podnikateľov, neuspela a bol na ňu vyhlásený konkurz.
Od januára 2015 mala byť Bratislava letecky spojená s viacerými čínskymi mestami, no tento projekt sa nepodarilo zrealizovať a letecká spoločnosť Slovak-Chinese Airlines od marca 2015 sa transformovala na spoločnosť E. R. W., a. s., a v jej predmete letecká činnosť už nie je.
Peking, napriek rétorike, ustupuje od trhových riešení a utieka sa k netrhovým nástrojom, ktoré diskriminujú nečínske podniky. Medzi nástrojmi, ktorými to chce dosiahnuť, je i akvizícia spoločností založených na moderných technológiách v Európe a inde vo svete. Neprekvapuje preto, že U. S. Steel Košice ho i z tohto hľadiska lákajú.
Nezrealizovala sa ani čínskym investorom zvažovaná výstavba vodnej elektrárne na Ipli, ani investície do sklární, do výroby áut a ekologických technológií. Čínsky investor sa nedostal ani do Slovenských elektrární, ani sa zrejme nebude podieľať na výstavbe bratislavského diaľničného obchvatu D4 od Jaroviec po Raču.
Príčiny sú zrejme rôzne. V poslednom prípade dôvodom môže byť negatívna skúsenosť Poľska s čínskym investorom, ktorý vyhral tender najnižšou cenou, no stavbu diaľnice z Varšavy do Lodže nezvládol a poľská vláda s ním rozviazala kontrakt.
Číňania berú Slovensko ako bránu do Európy. Naozaj?
Domáci ani zahraniční investori nie sú altruistami. Majú svoje záujmy ako zisk, prístup na trh či jeho ovládnutie, získanie know-how alebo nedostatkovej suroviny, využívanie lacnejšej pracovnej sily, prípadne mäkších (napr. environmentálnych) podmienok, profitovanie z daňových výhod a pod.
Ak vstúpi do U. S. Steelu čínsky investor Hesteel Group, dostane sa na európsky trh ocele bez toho, aby bol sankcionovaný vysokými dovoznými clami uvalenými na čínsku oceľ Európskou úniou. Čo iné láka čínskych investorov do SR?
V máji 2015 čínska vláda predstavila program podpory rozvoja desiatich odvetví na najbližších desať rokov pod skratkou CM2025 (China Manufacturing 2025). Nástroje, ktorými to chce dosiahnuť, znepokojili odnož Európskej obchodnej komory pre Čínu, podľa ktorej Peking, napriek rétorike čínskeho prezidenta, ustupuje od trhových riešení a utieka sa k netrhovým nástrojom, ktoré diskriminujú nečínske podniky.
Medzi nástrojmi, ktorými to chce dosiahnuť, je i akvizícia spoločností založených na moderných technológiách v Európe a inde vo svete. Neprekvapuje preto, že U. S. Steel Košice ho i z tohto hľadiska láka.
Podľa vládneho materiálu je ČĽR pre SR významným obchodným partnerom a Slovensko má záujem o zvyšovanie svojho vývozu do ČĽR, ako i o priame zahraničné investície do výrob s vyššou pridanou hodnotou a do slovenských regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti.
S veľkokapitálovou čínskou súkromnou spoločnosťou China Energy Company Limited (CEFC), údajne prepojenou na politické kruhy, preto v minulom roku rokovali ministri financií a hospodárstva SR, no doteraz jej najväčšou investíciou v SR bude pravdepodobne iba získanie 50 % podielu vo finančnej skupine J&T Finance Group (JTFG.) Finančná a investičná skupina Penta, naopak, dementovala, že by rokovala o vstupe CEFC do jej vlastníckej štruktúry.
Koľko a akých čínskych investícií, ktoré by spĺňali naše očakávania, zakotví u nás, zostáva otvorenou otázkou. Či nejaká časť Hodvábnej cesty povedie až do Bratislavy, je rovnako otázne. Ako uvádza autor knihy „Čína na konci Dlhého pochodu“ Leopold Moravčík, „v dôsledku nestabilnej Ukrajiny sa v čínskych návrhoch ráta s trasami vedúcimi z Ruska cez bezpečnejšie regióny Bieloruska a Poľska“. Podľa neho existencia našej širokorozchodnej trate na východe a jej možné predĺženie ďalej na západ prestáva byť za týchto okolností výhodou.