Saudská Arábia ani Katar tieto teroristické organizácie nepodporujú – určite nie na štátnej úrovni. To sa však už nedá povedať o občanoch oboch krajín – v tomto si však naozaj nemajú čo vyčítať.
Z pohľadu bývalých spojencov je na prvý pohľad všetko jasné. Arabské krajiny konečne odhalili svetové sprisahanecké centrum, ktoré môže za všetky ich problémy a neduhy. Nepriateľ bol priamo v ich strede, odhalili ho, odteraz sa už všetko bude na dobré obracať. Ale je to zložitejšie. Zdá sa, že Saudská Arábia po rokoch vyslyšala žiadosti Egypta, ktorý len ťažko nesie katarskú pomoc egyptským opozičným silám.
Ale na prerušenie kontaktov s blízkym spojencom nestačí prianie ďalšieho blízkeho spojenca. Katar je pre saudskoarabských vládcov už dlho tŕňom v päte. Keď pred desaťročiami vznikla Rada pre spoluprácu krajín Arabského (čítaj Perzského) zálivu, predstavitelia saudskoarabského režimu si asi nepredstavovali, že by si jednotlivé krajiny viedli samostatnú zahraničnú politiku.
Katar si to dovolil. Katarský zvrchovaný fond (v ktorom sa akumulujú ropné zisky) je skoro bezodnou studnicou pre investície vôkol celého sveta. Keď už pomaly niet čo kúpiť, katarskí investori našli aj netradičné ciele. Investície do politických hnutí, po prvých a druhých aj do tretích sektorov rôznych arabských krajín.
Áno, Katar investoval dokonca aj do tzv. arabskej jari. Katarské šajchy (ženský rod od slova šajch – šejk) nemalými sumami podporujú umenie a vedu nielen v Katare, ale aj v ostatných arabských krajinách, takisto ako aj rôzne mimovládne organizácie s ľudskoprávnou agendou – tie, samozrejme, skôr mimo Kataru.
Zdá sa, že Saudská Arábia po rokoch vyslyšala žiadosti Egypta, ktorý len ťažko nesie katarskú pomoc egyptským opozičným silám.
Malá krajina, v ktorej väčšinu obyvateľstva tvoria cudzinci, sa rozhodla skrz toto bohatstvo stať aspoň diplomatickou veľmocou. Že toto úsilie malo šancu na úspech, toho dôkazom je postoj Iránu k súčasnej katarskej kríze – namiesto škodoradosti varovanie pred eskaláciou.
Saudskej Arábii jednoducho došla trpezlivosť s krajinou, ktorá nepochopila svoju dejinnú úlohu saudskoarabského satelitu.
Kto to zaplatí? Výpadok katarskej finančnej participácie na jemenskom dobrodružstve bude musieť vykryť Saudská Arábia. Ledaže by účet predložila Egyptu. Sísího režim, pre ktorý boli krajiny Perzského zálivu iba bankomatom s neobmedzeným výberom, bude musieť platiť vyššou angažovanosťou v jemenskom konflikte. Finančnou asi ťažko, takže možno máme odpoveď na otázku, kde zoberie Saudská Arábia „kanónenfutr“ pre dlhoočakávanú pozemnú operáciu.
Čo bude nasledovať? Obmedzenie vzťahov má negatívne účinky na katarskú ekonomiku, uzavretie hraníc bezprostredne ohrozuje katarské obyvateľstvo. Všetci susedia, s ktorými má pozemnú alebo námornú hranicu (s výnimkou Iránu!) sa pridali k bojkotu, priamo ohrozené je zásobovanie neúrodného polostrova potravinami.
Okrem nefalšovaného prekvapenia a deklarovaného rozhorčenia ešte katarskí predstavitelia nezačali na bojkot odpovedať rovnakou mincou. Oficiálne necháva katarský emir priestor pokusu o zmier, ktorý chce sprostredkovať Kuvajt.
Aká môže byť odpoveď Kataru? Vystúpenie z Rady pre spoluprácu krajín Zálivu. To však musí stihnúť ešte predtým, než ho ostatní členovia vylúčia. Najdlhšiu palicu má ale paradoxne na najväčšieho nepriateľa medzi bývalými priateľmi – návrat tristotisíc egyptských pracovníkov po ich prípadnom vypovedaní z Kataru by režim maršala Sísího nepotešilo. Mierniť ekonomické dosahy na Egypt bude musieť zas len Saudská Arábia, znova sa teda natíska otázka, čo za to.