Prostredníctvom našej diplomacie, rozvojovej politiky a obchodných vzťahov prispievame my Európania k vytváraniu stability a k podpore mieru, ľudských práv a právneho štátu vo svete. Len mäkká sila však sama osebe nie vždy postačuje. Bezpečnú, slobodnú a mierovú Európu nemožno považovať za samozrejmosť. Spomienky na hrôzu a krviprelievanie má mnoho ľudí na Slovensku a inde v Európe stále čerstvo v pamäti. Stačí sa pozrieť k bezprostredným susedom, vnímať napätie na Východe a strašnú vojnu v Sýrii, aby sme videli, že vojna nie je vec minulosti.
Úsilie o spoločnú obranu bolo súčasťou európskeho projektu od začiatku. Ambície sa však do veľkej miery nenaplnili. Nastal čas robiť viac. Neefektívnosť a roztrieštenosť nás už stáli mnoho. Na porovnanie, v EÚ máme 178 rôznych zbraňových systémov, v USA ich je len 30. Zároveň máme viac výrobcov vrtuľníkov než vlád, ktoré si ich môžu kúpiť. Dovoľujeme si luxus mať 17 rôznych druhov bojových tankov, pričom USA si úplne vystačia s jedným modelom.
Nedostatočná spolupráca v oblasti obrany a bezpečnosti nás každoročne stojí od 25 do 100 miliárd eur. Členské štáty EÚ by pritom mohli veľa získať spoločným používaním vozidiel, štandardizovanou muníciou a spoločným, nie izolovaným výskumom v tejto oblasti.
Práve preto Európska komisia navrhla Európsky obranný fond. Jeho cieľom nie je nahradiť vnútroštátne rozpočty na obranu, ale podnecovanie vlád k spolupráci v oblasti výskumu, rozvoja a nadobúdania obranných zariadení a technológie. Je to nielen v záujme našej bezpečnosti, ale aj na prospech daňových poplatníkov. Členské štáty budú aj naďalej rozhodovať o tom, ktorý projekt chcú uprednostniť – či už pôjde o technológiu dronov, satelitnú komunikáciu, alebo o hromadný nákup vrtuľníkov. Pridanou hodnotou zo strany Európskej komisie bude zosúladenie úsilia, ktoré umožní koordinovanejšie, systémovejšie a účinnejšie spustenie projektov.
Len za peniaze si však skutočnú európsku bezpečnostnú a obrannú úniu nekúpime. Potrebujeme aj politickú vôľu a ambície. Bol by som preto rád, aby sme v rámci diskusií o budúcnosti Európy úprimne diskutovali aj o tom, ktorým smerom sa chceme uberať.
Veci sa už dali do pohybu. Len minulý mesiac sa všetky členské štáty jednomyseľne dohodli na zriadení prvého útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií, ktorý prevezme velenie nad výcvikovými misiami EÚ. Ide o prvý krok, po ktorom musia nasledovať ďalšie. Samotná Zmluva o EÚ vytvára pôdu pre stálu štruktúrovanú spoluprácu medzi všetkými členskými štátmi. Domnievam sa, že teraz je vhodná chvíľa túto možnosť využiť.
Tento prístup dopĺňa našu spoluprácu s NATO, ktorá zostáva kľúčová pre našu budúcnosť. Napokon, 22 našich členských štátov je zároveň členom tejto obrannej aliancie. Naša spolupráca s NATO však viac nemôže slúžiť ako pohodlná výhovorka proti nezávislému európskemu úsiliu. Už pridlho sa spoliehame na vojenskú silu iných. Musíme prevziať zodpovednosť za našu vlastnú bezpečnosť. Dlhujeme to našim európskym spoluobčanom. Pretože stimul k užšej spolupráci v oblasti obrany musí prísť predovšetkým od samotných Európanov. Takmer vo všetkých krajinách EÚ predstavuje bezpečnosť jednu z troch hlavných priorít a tri štvrtiny Európanov sú naklonené myšlienke spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Cítiť sa vo svojom vlastnom domove bezpečne je to najzákladnejšie a najuniverzálnejšie právo. Naša únia by to Európanom mala vedieť zabezpečiť.