Šanca pre „východnú stenu“

15.06.2017 12:00

Podľa ukrajinského portálu Jevropejska Pravda v priebehu prvého dňa využilo možnosť bezvízového styku s EÚ približne 1 900 Ukrajincov. Žiaden veľký nárast sa teda nekonal.

Bezvízový styk platí iba pre držiteľov biometrických pasov, teda pre približne desatinu občanov Ukrajiny. Pre ostatných platí aj naďalej vízový režim a pre mnohých bude určite jednoduchšie ponechať si staré pasy. Pri cestách do EÚ musia návštevníci z tretích štátov, vrátane Ukrajiny, preukázať dostatočný objem finančných prostriedkov, môžu od nich žiadať aj potvrdenie rezervácie hotela.

„Bezviz“, ako nový režim nazývajú Ukrajinci, neznamená členstvo Ukrajiny v EÚ a ani jeho prísľub do budúcnosti. Neznamená však ani to, že na hraniciach Slovenska čakajú desiatky miliónov Ukrajincov, pripravených obrať Slovákov o zamestnanie, ani inváziu organizovaného zločinu. Veľká časť mafiánov si už dávno našla cestu, ako sa dostať na Západ. Malá kriminalita môže vzrásť, rovnako ako vzrástla v pohraničných oblastiach Rakúska po páde železnej opony.

Otvorenie hraníc s Ukrajinou prinesie impulzy pre obyvateľov málo rozvinutých prihraničných oblastí.

Zdrojom obáv viacerých členských štátov bol nelegálny prílev pracovnej sily. Ukrajinci však stále potrebujú pracovné víza a získať ich nie je ľahké. Na druhej strane, napr. Poľsko krátkodobých pracovných migrantov z Ukrajiny víta, už v súčasnosti tam pracuje mnoho Ukrajincov na pomocných prácach v domácnosti či v poľnohospodár­stve.

Otvára sa hranica s najväčším susedom, ale zároveň s jazykovo a kultúrne mimoriadne blízkym. Územie, ktoré Poliaci označujú ako „východná stena“, tiahnuce sa od Kaliningradu až po Bieszczady, t. j. ekonomicky málo rozvinuté, postihnuté vysťahovalectvom, pokračuje najvýchodnejšími oblasťami Slovenska a do východného Maďarska a Rumunska. Otvorenie hraníc s Ukrajinou prinesie impulzy aj pre tamojších obyvateľov, ak sa nebudú báť doteraz takmer neznámeho suseda.

Zavedenie bezvízového režimu, podobného, ako mali od začiatku 90. rokov aj Stredoeurópania, znamená prelomenie obojstrannej nedôvery medzi EÚ a Ukrajinou. Svoju rolu zohrávali predsudky, ktoré Ukrajinu spájali výlučne s korupciou a organizovaným zločinom. Hoci rokovania trvali mimoriadne dlho, ukázali schopnosť oboch strán negociovať a hľadať kompromis. Ukázali, že EÚ nie je nepriateľská voči Slovanom, ale aj to, že ukrajinské elity, pri všetkých oprávnených výhradách, sú schopné sústrediť úsilie na naplnenie toho, čo považujú za národný záujem. Hoci perspektíva členstva Ukrajiny v súčasnej EÚ je skôr nereálna, zavedenie bezvízového styku, ukázalo ochotu Bruselu nezatvoriť pred Ukrajinou dvere a ponúknuť potenciálnym partnerom tvrdé, ale transparentné podmienky.

Samotný bezvízový styk s EÚ však z Ukrajiny ešte neurobí moderný európsky štát. Hoci ukrajinský prezident Petro Porošenko deklamoval Lermontovove verše „zbohom, zaostalé Rusko“, z hľadiska zahraničného obchodu Ukrajina ešte veľmi dlho zostane v ruskej sfére vplyvu a Moskva ešte dlho bude pre mnohých Ukrajincov kultúrnou metropolou a nezmení to ani blokovanie ruských sociálnych sietí či zákaz georgijevských stužiek.

Už dávno v rozličných kontextoch odznievali výzvy, aby sa Ukrajinci snažili vybudovať Európu u seba doma. Oveľa dôležitejšie, ako neustále bojovať proti Rusku, či dokonca situovať sa do pozície vzoru pre Rusko, je, aby sa Ukrajina stala štátom, ktorému jeho vlastní občania budú dôverovať a ktorý bude slúžiť ich záujmom. Aby z nej nemuseli občania odchádzať z „chlebových“ dôvodov, alebo preto, lebo si nie sú istí svojou bezpečnosťou, svojimi právami a svojím majetkom. To sa zatiaľ žiadnej garnitúre nepodarilo, ani Porošenkovej. Rovnako je dôležité, aby Ukrajina neglorifikovala „hrdinov“ zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, ale aj to, aby sa dalo ľahšie cestovať na Ukrajinu aj nízkonákladovými leteckými linkami.

O tom, že „bezviz“ je len začiatok, svedčí príklad Moldavska. Hoci úspešne splnilo podmienky na zavedenie bezvízového režimu, tento krok sa nestal symbolom úspešnej transformácie. Nie je to iba preto, lebo veľká časť občanov už dávno vlastní aj rumunské pasy, ale najmä kvôli kriminálnemu správaniu tzv. proeurópskych elít v Kišiňove. Keďže zo štátnych financií zmizla takmer miliarda dolárov a občania nepocítili pozitívne zmeny vo svojich peňaženkách, v prezidentských voľbách v roku 2016 zvíťazil líder proruských socialistov Igor Dodon a jeho strana môže zvíťaziť aj v parlamentných voľbách. Dodon popri symbolických gestách, keď označil Rusko za najvýznamnejšieho strategického partnera Moldavska a zúčastnil sa na vojenskej prehliadke v Moskve 9. mája, hoci západní predstavitelia ju po anexii ukrajinského Krymu bojkotujú, dosiahol aj zrušenie zákazu importu vína od niektorých moldavských producentov na ruský trh. To moldavskí voliči ocenia, keďže Rusko bolo tradične kľúčovým odberateľom moldavských poľnohospodárskych produktov.
Ani bezvízový styk teda nie je zárukou nezvratnosti proeurópskeho smerovania, ak tzv. proeurópske elity nevládnu v záujme vlastných občanov či dokonca proti nim.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#víza #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk