Škótsko a Katalánsko po brexite

Separatistické hnutie v Španielsku poukázalo na nedávny vývoj v Škótsku. Analytici na celom svete sa pýtajú, či tieto dva regióny môžu vyhlásiť nezávislosť a prípadne sa stať súčasťou Európskej únie. Napriek istým podobnostiam v snahách o nezávislosť, ako sú ciele a metódy, majú tieto dva prípady málo spoločné. Odlišujú sa v dvoch najdôležitejších aspektoch – ústavnom postavení a počte podporovateľov idey nezávislosti.

23.06.2017 11:00
debata

Z právneho hľadiska je oddelenie Škótska od Spojeného kráľovstva uskutočniteľné, pretože v britskom právnom systéme neexistuje ustanovenie, ktoré by formálne zabránilo Škótsku v úsilí o politickú nezávislosť.

V prípade Katalánska brexit postoj Madridu k nezávislosti nezmení, ako sa dalo spočiatku dúfať, keď obmäkčil svoj pohľad na vstup Škótska do EÚ.

Naopak, španielska ústava z roku 1978 artikuluje záruku nedeliteľnej jednoty krajiny. Z tohto dôvodu „právo na sebaurčenie", ktoré akcentuje Katalánsko, vnútroštátne ani medzinárodné právo plne neuznáva.

V Škótsku je nezávislosť záležitosťou päťdesiat na päťdesiat, keďže otázka potenciálnej nezávislosti rozdeľuje obyvateľstvo vo veľmi tesnom pomere. Priklonenie sa k možnosti nezávislosti zostáva v Katalánsku silné, ale podľa Centra pre verejnú mienku má len 37 % deklarovaných podporovateľov, čo je o 11 % menej ako pred štyrmi rokmi a o 2 % menej ako v roku 2015.

Čo tieto hnutia znamenajú pre EÚ a čo pre ne znamená brexit? Predovšetkým to, že brexit odkladá separatistické nároky oboch regiónov. Keďže EÚ a jej členské štáty budú zaneprázdnené dohadovaním podmienok výstupu Británie, nebudú riskovať, aby sa súčasne zaoberali separatistickými hnutiami či prijímaním novej krajiny do klubu.

Výsledok predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve priniesol okrem zjavnej komplikácie vnútropolitickej situácie aj výrazne zúžený priestor pre obhajobu „uskutočniteľnosti“ nezávislosti Škótska. Miestni národniari už stratou mandátov pochopili, že podpora ich agendy má jasné obmedzenia.

V prípade Katalánska brexit postoj Madridu k nezávislosti nezmení, ako sa dalo spočiatku dúfať, keď obmäkčil svoj pohľad na vstup Škótska do EÚ (v dôsledku sporu o Gibraltár). Práve naopak, kráľ aj vláda sa usilujú zmierniť napätie a získať verejnú mienku.

Samotný španielsky premiér Mariano Rajoy sľubuje Katalánsku investície vo výške 4,2 miliardy eur, popri tom však nezabúda separatistom pripomínať, že monarchia využije všetky možné právne prostriedky na zastavenie októbrového referenda o nezávislosti Katalánska.

Vzhľadom na to, že sa žiaden členský štát Európskej únie nikdy nerozdelil, EÚ by mala pracovať na spôsoboch, ako reagovať. Skôr či neskôr by či už Škótsko, alebo Katalánsko mohli nadobudnúť nezávislosť. Kataláncov neodrádza ani posledný „nepriaznivý“ politický vývoj v Škótsku a formujú delegácie s cieľom lobovania za nezávislosť v zahraničných metropolách.

Neodrádza ich ani platnosť „Barrosovej doktríny", ktorá vylučuje zrýchlenú cestu k členstvu. „Naším cieľom je prestať byť Španielmi, ale stále patriť do EÚ. Ak zostaneme vonku, budeme tvrdo pracovať na tom, aby sme sa znova dostali dnu," hovorí Ramon Mullerat Figueras, katalánsky obchodník.

Nakoniec sa mapa Európskej únie zmení. V prípade ostrovnej časti Európy to však bude spôsobené odchodom celého Spojeného kráľovstva z EÚ, nie samotným rozpadom kráľovstva a druhotným pričlenením eventuálnej Škótskej republiky. Čím môže prípad Škótska inšpirovať Kataláncov, je uvedomenie si potreby budovania politického konsenzu a nájdenie nespochybniteľnej právnej bázy pre samostatnosť.

Jednostranne vyhlásené nezávislé Katalánsko by nepritiahlo podporu z iných krajín EÚ, ako ukazuje prípad Kosova. Hoci Kosovo dokázalo vytvoriť konštruktívne (aj keď dosiaľ neoficiálne) pracovné vzťahy dokonca aj s niektorými krajinami, ktoré sa vyhýbajú formálne ho diplomaticky uznať, pretrvávajúci odpor Cypru, Grécka, Rumunska, Španielska a Slovenska jasne dokazuje rezervované stanovisko voči politickému separatizmu v Európe.

Rozšírenie EÚ po brexite by vyslalo signál, že únia je stále atraktívny projekt. To sa však veľmi pravdepodobne nestane. Rozšírenie únie prostredníctvom rozpadu jedného z jej členských štátov by mohlo spustiť domino efekt separatizmu. Takýto krok by bol tiež v rozpore so Zmluvou o EÚ, ktorej článok 4 chráni územnú celistvosť štátu.

Z krátkodobého hľadiska bude politický proces v Škótsku pravdepodobne smerovať buď k stálemu tlaku na nezávislosť, alebo k trvalému procesu postupného zvyšovania decentralizácie rozhodovacích právomocí z Londýna do Edinburghu.

Pre Katalánsko, ktoré má väčšiu samosprávu než takmer akákoľvek iná časť Európy, nie je veľa priestoru na ďalšiu decentralizáciu. Prípadne by Madrid mohol uznať Kataláncov za národ v rámci Španielska a zrovnoprávniť katalánsky jazyk.

Aj preto sa EÚ v dohľadnej budúcnosti vyhne expanzii na 29 členov a sústredí svoju pozornosť na odchod Spojeného kráľovstva. Slová predsedu Európskej rady, že „osobne nie som pripravený na Škótsko", ktoré vyslovil na bezpečnostnej konferencií GLOBSEC 2017, ostávajú viac než hodnoverným obrazom postoja celej EÚ. Katalánske nádeje sú na tom v tomto ohľade prakticky rovnako.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Španielsko #Katalánsko #Brexit