Cudzinci musia firmám zdražieť

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že cudzinci pracujúci na Slovensku spôsobujú problémy. V Nitre sa proti nim objavila petícia. V Šali žiadajú primátora, aby nedovolil výstavbu ubytovne, hoci na to nemá dosah. Odborári pochodovali priamo pred naše ministerstvo proti masovému vydávaniu pracovných povolení. A zamestnávatelia tlačia na vládu, aby práve to urobila.

29.06.2017 09:00
debata (16)

Demografický problém začína trápiť aj Slovensko. Najneskôr o 5 rokov vyjde zo škôl na pracovný trh menej ľudí, ako bude voľných pracovných miest kvôli rastu hospodárstva i kvôli ľuďom odchádzajúcim do penzie. Už dnes je v IT priemysle dvojnásobok voľných miest oproti počtu študentov na príslušných odborných školách.

Pribúda okresov, v ktorých nedokážu nájsť lekárov, začínajú chýbať zdravotné sestry, v potravinárstve či strojárstve niektoré profesie úplne zmizli zo škôl. Rastie počet firiem, ktoré odmietajú zákazky, pretože na ne nemajú dosť pracovníkov.

Skutočným problémom teda nie sú samotní cudzinci na našom pracovnom trhu, ale to, ako sa k nám dostávajú a v akých podmienkach tu žijú a pracujú. Podniky ich využívajú iba preto, lebo sú lacnejší, než slovenskí zamestnanci.

Ak niekto u nás získa pracovné povolenie, vzťahujú sa naňho všetky zákony v pracovnej oblasti. Aj kontrolné mechanizmy. Na cudzincov, ktorí k nám formálne prichádzajú ako zamestnanci schránkovej firmy, nie.

Ani sa neusilujú im vybaviť pracovné povolenia – cudzinci pre nich pracujú ako zamestnanci firiem zo susedných štátov. Tie slovenské sa tak zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za nich – je im jedno, či sú tu legálne, je im jedno, v akých podmienkach u nás pracujú, dokonca im je jedno, či im niekto vôbec vyplatil zákonnú mzdu.

Vôbec ich nezaujíma, kto je ich „zahraničný obchodný partner“ a aké metódy používa. Starajú sa len o to, aby mali ľudí, ochotných robiť za minimálnu mzdu a bez ďalších nárokov.

Je teda na čase prijať razantnejšie opatrenia proti takýmto slovenským zamestnávateľom. Ak premiér hovorí o boji proti sociálnemu dumpingu, zameriame sa na tých, ktorí zjavne zneužívajú právo európskych firiem posielať svojich pracovníkov do iných členských krajín. Toto právo nevzniklo pre schránkové, ale reálne firmy, ktoré zamestnávajú občanov Európskej únie.

A nevzniklo, aby sa dala obchádzať povinnosť získať pre občana krajiny mimo EÚ riadne pracovné povolenie. Ak totiž niekto u nás získa pracovné povolenie, vzťahujú sa naňho všetky zákony v pracovnej oblasti. Aj kontrolné mechanizmy. Na cudzincov, ktorí k nám formálne prichádzajú ako zamestnanci maďarskej, českej či poľskej schránkovej firmy, nie.

V prvom rade preto musíme urobiť slovenské firmy zodpovedné aj za týchto cudzincov. Nielen za to, že ich pobyt u nás je v súlade so zákonmi, ale aj za ich mzdy, stravu a bývanie. Predstavte si partiu desiatich chlapov v dvojizbovom byte na poschodových posteliach, ktorí tam trávia všetok svoj voľný čas.

A predstavte si, že majú len 3 mesiace, aby „makali“ a domov priniesli čo najviac peňazí, takže okrem práce radšej nikam nechodia. Po robote si kúpia niečo lacné v obchode a v tom byte sa bavia, hrajú karty, pozerajú telku. Aj keby nechceli byť konfliktní, celkom určite budú susedov rušiť. Bez ohľadu na to, či ide o Slovákov, Srbov alebo Ukrajincov.

Títo ľudia totiž vôbec nemajú čo v bežnej bytovke a takto „nasáčkovaní“ hľadať. To však manažment v Samsungu, Jasplastiku, Bang Joo Electronics, Tescu alebo Helle vôbec nezaujíma. Lebo dnes za to nenesú zodpovednosť. Musíme teda zmeniť pravidlá tak, aby ju niesli.

A hoci podľa zákona za cudzincov s pracovným povolením vydaným na Slovensku časť tejto zodpovednosti už dnes nesú, musíme zvážiť, či by ich nemali dostávať prednostne podniky, ktoré svojim zamestnancom (a teda aj cudzincom) garantujú istý sociálny štandard. Napríklad tým, že u nich fungujú odbory, s ktorými majú podpísanú kolektívnu zmluvu, alebo ak odbory nemajú, tak tým, že sa z vlastnej vôle stanú signatármi odvetvovej kolektívnej zmluvy.

Slováci nie sú xenofóbny národ a my nie sme xenofóbna vláda. Aj cudzinci majú miesto na našom pracovnom trhu. Ani v ich záujme však nie je, aby sa stali nástrojom sociálneho dumpingu, sociálneho vydierania slovenských občanov, ktorí jednoducho nechcú robiť za almužnu, keď zisky podnikov predstavujú miliardy eur.

Nechceme spustiť novú železnú oponu, ale spoločenská zodpovednosť zamestnávateľov sa nemôže končiť vyplatením mzdy a zákonných nárokov, maximálne ešte dotáciou miestnemu športovému klubu či detskému súboru.

Alebo v prípade cudzincov dokonca len uhradením faktúry neznámej zahraničnej firme. Cudzinci jednoducho musia byť pre naše podniky drahší, lebo tu jednoducho nemôžu pracovať a žiť tak, že to bude ohrozovať a obmedzovať našich občanov.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #nezamestnanosť